Čím pomenovať ťa,
Kako da te nazovem,
keď o súmraku zádumy
kad sred sumraka, snatreći,
na tvojich oči krásnych večernicu
večernje zvezde lepih ti očiju,
s obdivom hladia moje oči,
diveći se, moje gledaju oči,
jak zrelý by ju teraz prvýkrát...
kao da ih sad vide prvi put…
na hviezdu tú,
Te zvezde,
jejž každý pablesk
čiji je svaki zrak
je lásky potokom,
po jedan potok ljubavi,
čo do duše mi vteká mora —
koji teče ka moru duše moje
čím mám ťa menovať?
kako da te nazovem?
Kako da te nazovem,
Čím pomenovať ťa,
kad mi dobaciš pogled svoj,
keď na mňa letkom zašleš
taj pitomi golub,
vše pozor svoj
čije je svako pero
tú krotkú holubičku,
po jedna maslinova grana mira
jejž každé pieratko
i čiji je dodir tako dobar!
je olivovou vetvou pokoja,
Zato što je mekši od svile
a ktor’ho dotyk je tak dobrý,
i od jastuka u kolevci
bo nežnejší je od hodvábu
Kako da te nazovem?
i od vankúša kolísky —
Kako da te nazovem,
čím mám ťa menovať?
kad zasviraš svojim glasom.
Te glasove da čuju
Čím pomenovať ťa,
suva stabla usred zime
keď rozzvučia sa tvoje hlasy,
prolistala bi ponovo zelena
tie hlasy, ktoré nech by počuly
misleći,to je već proleće,
tak suché stromy v zime,
davno očekivani njihov spasilac,
ver’ vyhnaly by ihneď ratolesti
a slavuj peva:
v tom domnení,
kako da te nazovem?
že tu je jaro už,
Kako da te nazovem
ten spasiteľ ich dávno čakaný,
kad mi usne dodirnu
bo vyspevuje sláviček —
tvojih usana plameni rubin-kamen,
Čím mám ťa menovať ?
kad u vatri poljupca stope se naše duše,
kao u zoru dan i noć,
Čím pomenovať ťa,
a svet nestane pred nama,
keď k ústam sa mi primkne
nestaje za mene vreme
úst tvojich žhavý kameň rubínový,
i sva tvoja tajanstvena blaženstva
a v ohni bozku duše sa nám stopia,
večnost rasipa po meni-
jak za úsvitu splynú deň i noc,
Kako da te nazovem?
a zpred očí mi zmizne svet,
Kako da te nazovem,
čas zmizne zpredo mňa,
slatka majko moje sreće,
a tajomných spás svojich súhrnom
vilinska devojko
ma zaplaví až večnosť —
vizije koja se dotiče neba,
čim mám ťa menovať?
najsmelije moje nade
zastiđuješ svojom stvarnošću,
Čím pomenovať ťa?
moje duše jedino
Ty blaha môjho sladká mati,
blago vrednije od celoga sveta,
do neba vtrhlej obraznosti
slatka, moja lepa, mlada suprugo,
ty víla-dcéra,
kako da te nazovem?
najodvážnejšie moje nádeje
zahanbujúca skvúca skutočnosť,
ty duše mojej jediný,
no nad jeden svet drahší poklade,
premilá moja mlado-žienka krásna,
čím mám ťa menovať?