Čím pomenovať ťa,
Minek nevezzelek,
keď o súmraku zádumy
Ha a merengés alkonyában
na tvojich oči krásnych večernicu
Szép szemeidnek esti-csillagát
s obdivom hladia moje oči,
Bámulva nézik szemeim,
jak zrelý by ju teraz prvýkrát...
Mikéntha most látnák először...
na hviezdu tú,
E csillagot,
jejž každý pablesk
Amelynek mindenik sugára
je lásky potokom,
A szerelemnek egy patakja,
čo do duše mi vteká mora —
Mely lelkem tengerébe foly -
čím mám ťa menovať?
Minek nevezzelek?
Čím pomenovať ťa,
Minek nevezzelek,
keď na mňa letkom zašleš
Ha rám röpíted
vše pozor svoj
Tekinteted,
tú krotkú holubičku,
Ezt a szelíd galambot,
jejž každé pieratko
Amelynek minden tolla
je olivovou vetvou pokoja,
A békeség egy olajága,
a ktor’ho dotyk je tak dobrý,
S amelynek érintése oly jó!
bo nežnejší je od hodvábu
Mert lágyabb a selyemnél
i od vankúša kolísky —
S a bölcső vánkosánál -
čím mám ťa menovať?
Minek nevezzelek?
Čím pomenovať ťa,
Minek nevezzelek,
keď rozzvučia sa tvoje hlasy,
Ha megzendűlnek hangjaid,
tie hlasy, ktoré nech by počuly
E hangok, melyeket ha hallanának,
tak suché stromy v zime,
A száraz téli fák,
ver’ vyhnaly by ihneď ratolesti
Zöld lombokat bocsátanának
v tom domnení,
Azt gondolván,
že tu je jaro už,
Hogy itt már a tavasz,
ten spasiteľ ich dávno čakaný,
Az ő régen várt megváltójok,
bo vyspevuje sláviček —
Mert énekel a csalogány -
Čím mám ťa menovať ?
Minek nevezzelek?
Čím pomenovať ťa,
Minek nevezzelek,
keď k ústam sa mi primkne
Ha ajkaimhoz ér
úst tvojich žhavý kameň rubínový,
Ajkadnak lángoló rubintköve,
a v ohni bozku duše sa nám stopia,
S a csók tüzében összeolvad lelkünk,
jak za úsvitu splynú deň i noc,
Mint hajnaltól a nappal és az éj,
a zpred očí mi zmizne svet,
S eltűn előlem a világ,
čas zmizne zpredo mňa,
Eltűn előlem az idő,
a tajomných spás svojich súhrnom
S minden rejtélyes üdvességeit
ma zaplaví až večnosť —
Árasztja rám az örökkévalóság -
čim mám ťa menovať?
Minek nevezzelek?
Čím pomenovať ťa?
Minek nevezzelek?
Ty blaha môjho sladká mati,
Boldogságomnak édesanyja,
do neba vtrhlej obraznosti
Egy égberontott képzelet
ty víla-dcéra,
Tündérleánya,
najodvážnejšie moje nádeje
Legvakmerőbb reményimet
zahanbujúca skvúca skutočnosť,
Megszégyenítő ragyogó valóság,
ty duše mojej jediný,
Lelkemnek egyedűli
no nad jeden svet drahší poklade,
De egy világnál többet érő kincse,
premilá moja mlado-žienka krásna,
Édes szép ifju hitvesem,
čím mám ťa menovať?
Minek nevezzelek?
1848