Elolvadt már a fanyar, nyári zöld.
Trpká, letná zeleň sa už roztopila.
Almavörös és fagykék a vidék.
Jablkovo-červená a mrazivo-modrá je krajina.
Kikkel vándorrigó dala pörölt,
Ktorými sa pieseň drozda sťahovavého vadila,
Csikorognak a száraz venyigék
Suchá viazanica prútov zavŕzga
S a szőllődombok hegyes csöcse lóg.
A cecok vinohradných pahorkov visí.
Igen, igen, ez már, ez már az ősz!
Áno, áno, to už je, to už je jeseň!
Be rég vala, hogy így vártam telet.
Jak dávno je to, čo zimu som tak čakal.
Mint ereszről, ha hordókba esőz,
Ako z odkvapu, keď do sudov leje,
Avas dongáim közt emlékezet
Medzi nabrzlými dužinami zmysel vzlykal
Pittyegő cseppje forr és bugyborog.
Jeho kvapka sa kvasí a žblnkoce.
Jöjj, gyermek telem! Mázos kandalló!
Poď, skorá zima moja! Kozub mazavý!
Sóvár lehemtől olvadt ablakok!
Okná roztavené od môjho bažného nádychu!
Orrom hozzátok ér - kint hull a hó,
Môj nos sa vás dotkne – vonku sa sneh valí,
Piros kofák, deres mészárosok
Trhovkyne červené, mäsiari šediví sa hýbu
Mennek előttem újra s rőt kutyák.
predo mnou znova a ryšavé psy.
S mint vágott borjak vére, úgy csöpög
Ako krv sťatých teliat, tak mrholí
A nappal kurta késein a fény,
Z krátkych nožov dňa osvetlenie,
Bőralmák zöldségszaga dübörög
Zeleninová vôňa kožených jabĺk duní
Az este álmos, havas szekerén,
Na večernom, ospalom, zasneženom voze,
Mit vonnak tömzsi, sötét paripák.
Čo zavalité, tmavé paripy ťahajú.
Egy macska nyávog - ki tudja, miért?
Mačka mňauká – kto vie prečo?
Mint sötét lélek, havas udvaron.
Jak temný duch, na zasneženom dvore.
A konyhánkból szűrődő fényekért
Na svetlo prenikajúce z kuchyne
Kinyúlna már a bajszos borzalom,
By siahlo aj fúzaté zdesenie,
De küszöbünkön gallyseprő vigyáz.
Ale metla z konárov na prahu dohliada.
És fenn a tetők zörgő pléhein
A na hrkotavých plechoch striech hore
Már harangzúgás s angyal lépeget
Už hlahol zvonov a anjel kráčajú
És lenn a fenyőn gyertyák égnek ím,
A sviečky svietia na smreku hľa tam dole
Tornyos kalácsok - mézes énekek
Koláče vežaté – piesne medové
Gőzölnek, mint a kazlakon a hó...
Sa vyparujú, jak sneh na stohoch...