Tiboru Pinteru

Tiborovi Pintérovi

čovek se cedi, prema vani

človek uniká, von

preko zadnjeg zida lobanje

cez zadnú stenu lebky

sa lice mesta gaženja uz bekstvo

z miesta opustenej dopravnej nehody

sa elegancijom paranoidnih alfamužjaka

prefŕkajúcou upravenosťou paranoidných alfa samcov

u odvratnoj milosti ispovedanja

v milosti protivnej spovede

iz iskrvarene rebelije tela

z vykrvácanej vzbury tela

- prvo žene i deca -

- najprv ženy a deti -

slušajte prestolni govor istine

počúvajte pravdu vládcovskej reči

njegove u otpadu mudrosti kupajuće oglase

edikty kúpajúce sa v mŕtvolne modrej múdrosti

trezne pesme terevenke iskidane kore mozga

triezve pijanské piesne mozgovej kôry

mrmljanje falššpilera: ego te absolvo

mumlanie falošného kartára: ego te absolvo[1]

ova godina je april

tento rok apríl

bez marta, maja i bukolike

marec, máj a bez bukoliky

bez mase koja razoružane vojnike ismejava

bez masy rehotajúcej sa nad odzbrojenými vojakmi

bez brade i kose i dlake tela

bez brady a vlasov a bez ochlpenia

bez plave tetovaže životinjskog divljaštva

bez modrých tetovaní zvieracej divosti

bez plavih snova sirena i knjigovođa

bez modrých snov morských panien

bez plave tinte u vatru bačenih matica

bez modrého atramentu matrík, vrhnutých do ohňa

bez glasa,

bez hlasu,

od čega ćemo – na kraju – ogluveti.

v ktorom – napokon – ohluchneme.