Priestory

Peklo je priestorovým zážitkom. Aj nebesá.

Dvojaký priestor. Nebesá sú voľné,

na druhý hľadíme pod sebou,

ako do suterénu,

zhora vidíme nadol, tak akoby

sme zo schodišťa pozerali na spodok

cez jedny úmyselne otvorené nechané

(zabudnuté?) dvere suterénnej izby.

Tam sa deje, čo práve pre mňa

je neznesiteľné. Azda nič inšie,

otvoria jednu handrovú debnu,

odmerajú, koľko kíl má labuť,

alebo sa v tisícnásobnom opakovaní

rozprávajú s tou

jedinou bytosťou, ktorú milujem,

o ktorej písať, ani hovoriť

nemožno, neslobodno.