Pýtam sa detí

Ó, deti, povedzte že mi,

Keď sa jeseň prikráda a les povyzlieka sa

Počujete i vy za horami

Zvuk clivých rohov siných Lovcov niesť sa?

A vídate ešte aj tu okolo polnoci, -

- Ako ja kedysi, - keď ani luna nesvieti

A s ulúpenou husou plachtí, beží -

Zlodeja Jednookého, pod záhradami?

Nad clivým, obrasteným humnom

I teraz vietor huhňavo šepoce?

A keď polnoc zvony odbijú potom,

Trojnohá sliepka ešte stále hraboce?

A ktovie či starosvetský dom ešte obýva

Babka stará, ktorá púpavu si trhá,

Aby si do rána polievku z jašterice zvarila,

Za ktorú jej čert sedem grošov dá,

A na koho znak žrebec krídla rozložil

A kto z pustej skaly stonku klíči,

Ten Žiak vás tohto roku ešte neopáčil?

Ó prečo ich nespomínate, deti?

Azda aj oni do radu tak umreli,

Ako stovekí staručičkí môjho detstva,

Ktorých ste vy priam nepoznali

Ich líca vo mne vejú a duch ma pokúša.