Preč z dediny

Malý zvon je ten dávny,

čo zabúraca v tichosť,

všednosť, tá tiež je dávna,

jar rozkvitáva nad ňou.

Všetko je dávne, všetko,

no kde ja žijem, chodím?

Tak ďaleko som nebol,

nebol som nikdy, nikdy.

Umriem z toho, ak rieknu,

že som tu vzlietol na púť,

odtajím, zapriem bozk ten,

čo na cestu ma vyslal.

Bláznivej trmy-vrmy,

cifrovaného mesta

ja tuláckou som dušou,

dedina, neponíž ma.

Óh, urvi si ma, Mesto,

odtiaľto ber ma, Mesto:

tí, ďaleko čo vzlietli,

nech nevrátia sa domov.