Niekto chodí po špičke stromov

po špičke stromov niekto chodí

kto tvoju hviezdu zažal a zhasol

len ten osamotený sa nebojí

na koho výhľad už naskrz zabudol

bojím sa ešte pestujem úfnosť

pozreteľný strach

tá zachovajúca ľútosť

ma mátal na predošlých koľajách

po špičke stromov niekto chodí

ktovie keď padám či

ešte vtedy rozsvieti

novú hviezdu pri mojom ohni

alebo stisne aj mňa

do jediného černastého pôvodu

a na jednej hviezde rodiacej sa

dušu mi zatemní

niekto chodí po špičke stromov

vravia že panuje nad prachom

vravia že on sám je nádejou

vravia že on sám je strachom