Osiralý chlapec

Pod oblokom dlie sirota v plači,

nevesta sa v izbe baviť ráči.

„Mamo, mamo, zima mi tu.

pusťte dnu,

pusťte dnu.“

„Počkaj, črviak ... vyjdem len na

podstenu

Mladá žena ohník blkom zažne,

praží na ňom pampúšiky sňažná,

„Mamo, mamo, vpusťte ma už.

jedol by ch.

jedol by ch.“

„Len i tohto skryť skôr do hrúd

studených! ‘

Chlapec,sirota, v tme — ztieha tiká;

vdovica v smiech v lone záletníka —

„Mamo, mamo, neviem, čo to

za úkaz,

za úkaz;

bojím sa, juj! — nože svetla

nezahas!“

Na cmiteri otec siroty ti

zrazu plachtu, zastieradlo vzchytí.

„Mamo, pre Boha, mi buďte

anjelom,

anjelom!

Aha, ide môj tatíček

vo bielom

Vyšla macocha, na ústach s penou:

tnie pastorka žinkou namočenou

„Neubližuj, mrcha š........!

sirote,

sirote: —

Život jej ti draho príde

v živote.

Na cmiteri môj tichučký dom je,

Lepšie bude so mnou mu v tom dome;

pojímam ho za ručičku

domov dom’,

domov dom’:

nik nezachoď mi tak s mojím

svnáčkom

A nevesta v košeli pod v nohy ;

zná ju obec, i v okolí mnohí:

na cmiteri schodí hroby —

hrôbiky,

hrôbiky.

Chudinku poľutuj, Bože

veliký!