Na oslovo nesie sa

Sadol valach na osla,

nohy v prachu vlečie;

veľký chlap, no nešťastie

jeho ešte väčšie.

Fujaroval pri stáde,

pieseň hlaholila,

len keď čuje: Domov choď,

umiera ti milá.

Vyšvihol sa na osla,

domov na ňom cvála,

no prv, ako dobehol,

milá dokonala.

Rozľútený nešťastím,

čo boh naňho zoslal,

rozhorčene palicou

praštil svojho osla.