Náš pán: peniaz

Keď utečie tých zopár zlatých,

vznešená naša veľkopanskosť,

Bože môj, jak sa náhle stratí.

Včera beda, ak niekto v hluku

Osobu našu svätú zaznal

a dnes sme plachí podať ruku.

Inak sa na nás pozrú ženy.

Mizneme v trapiech, žobrácky pach

na míle šíriac, zúbožení.

Včera sa nám dal Dante božský

mlieť v mozgu, nad Boha sme boli,

dnes sme len veršotepci psovskí.

A keď pár zlatých blysne v prítmí:

poznove slobodno byť Bohom,

slobodno na dva-tri-štyri dni.