Miesto dopadu

svetlá prebúdzajúceho sa mesta

na rozhýbanú ruku hladí úder pästi ho zasiahne

akoby záclonu rozšklbal

nehovorí nereve mlčky padá

na dlažobný kameň rozopne si sako

chlad cítiť a na tuhý mramorový

vzduch zvaliť sa chce akoby priestor

doliehajúci na hruď ho sploštil do nízkych

ufúľaných oblakov ho vlisuje nedočiahne

na zem akoby mu medzi prstami blany narástli

pádlovaním vpred pláva cestu si razí

lakťom odsúva všetečníkov

matne tresne do prachu a niet ani slova ani krvi

zlosť sa neozýva nekrváca len sa vytrhne

žeravý a popolovo sivý medzi nohami leží

otvorenými očami – na mieste tela

sleduje telo odvráti sa v dave ukryje sa

aby nevideli na čo myslí hoci

tam pri tom dome sa každé ráno zastaví

hladiac nahor z akej výšky možno padnúť

mlčky dopadne na dlažobný kameň