Medzi popíjaním

Koľkýže je to už pohár!

Piaty len?

Všetka česť mu, účinkuje

pohár ten.

Inokedy chlap som aj po desiatich,

a dnes nohy slabnú mi už od piatich.

Klátia sa mi nohy, jazyk

potkýna:

hrdlo moje thermopylská

úžina.

Víno, to je Ledionas, stavme sa,

myšlienky sú vojmi Sex... Rex... Xerxesa.

Vyjadrovať, to sa mi dnes

nedarí;

myslíte, to po tom piatom

pohári?

Že mne víno azda škodí, myslíte?

Nuž to sa ver’, bračekovci, mýlite!

Akože by mohlo víno

škodiť mne!

Darmo som bol jednou nohou

na vojne?

Veď som bol raz akurátnym vojakom,

a to ešte neúrekom pešiakom.

Výložky som zelené mal,

z medi bol

každý gombík, až ta som to

dotiahol!

Dobre, že mi baganče tam ostali,

časom by ma ešte zdegra... dovalí.

Hí, tam — verte — všeličo sa

zažiť dá,

vojakom byť, to je dráha

nahnutá;

zvlášť pre toho, čo jak ja má záľubu

v tom, keď môže postaviť si kotrbu.

Myslí dakto, že mne dáke

rady dá?

Nepočúvnem ani harfu

Dávida!

Nech mňa Pavel ani Havel za nos priam

nemykľuje... Robím, čo chcem... Viem ja sám,

kade kam.

... Ej, no ja tu hore-dolu,

ako mlyn,

meliem, meliem, až som vyschol

medzitým.

Vína dajte! Nech nevravím bezducho.

Veď ani mlyn nemôže mlieť nasucho.

Piť chcem, nechže koleso mi

rapoce;

zostanem, až sa dna džbána

domocem.

A nech by to — jak by riekol Falstaff sám —

trvalo hneď celú míľu, čo ja dbám!

Kde som prestal! ... Ďas to metal...

Aha, viem!

O mlyne to bolo, hneď si

spomeniem...

Čo to bolo o mlyne? Juj, na to ja

neprídem už, ani keď ma obesia.

Svätá vec len, že mám viečka

ako ten

mlynský kameň... ide na mňa

vari sen.

Pre dnešok dosť hýrenia už, ďalšie chcem

v duchnách snívať... Dobrú noc vám vinšujem!