Maďarská lunárna raketa sa vrátila na Zem Rozhovor s dvomi cestujúcimi 2

- Ach, je tu náčelník! Pán náčelník, máte trocha voľného času?

- S menšími či väčšími prerušeniami, lebo z vesmíru som sa vrátil s veľmi pokazeným žalúdkom.

- Zrejme je to od beztiažového stavu.

- Skôr od rybacej polievky.

- Aj tú ste brali so sebou?

- Kdeže. Ponúkla nás tam jedna pohostinná rodina.

- Čo to počujem? Teda Mesiac má obyvateľov? Pomocný náčelník sa o tom nezmienil.

- Kolega je dobrým kozmonautom, ale jeho slabou stránkou je pozorovcia schopnosť. Navyše - ľudia ho nezaujímajú - neprišiel ani na večeru, kde podávali rybaciu polievku. Skôr sa priatelí so zvieratami.

- Takže tam naozaj žijú ľudia?

- Žijú, a na moje príjemné prekvapenie maďarskí ľudia, ktorí sa už dobre prispôsobili teplotným výkyvom a iným miestnym podmienkam. Nielenže odolávajú chladu, ale sú aj teplovzdorní. Navyše, vzhľadom na nedostatok vzduchu – lebo na Mesiaci ho niet – vzduch vdychujú z vrecúšok, v ktorých si ho doviezli  z domu.

- Aké dojemné! A okrem toho, že sú Maďari, čím sa zaoberajú?

- Okrem toho, že sú Maďari, nezaoberajú sa s ničím, lebo to im zaberie všetok čas.

- Vedia o nás?

- Takpovediac všetko, len s malým oneskorením, pretože kvôli veľkej vzdialenosti cez ich ďalekohľady vidno ešte len panovanie Františka Jozefa II.

- Aj vy ste videli kráľa?

- Na minútku. Práve vyhlasoval vojnu Srbsku. Samozrejme, zhora veci nemajú ten správny uhol. Aj František Jozef bol úplne plochý, vyčnievala mu len brada. Vyzeral ako chlpatá jednoforintová minca.

- Aké zaujímavé! Máte aj iné poznatky a zážitky z vesmíru?

- Videl som veľa ohromných vecí.

- Niet divu, ak je niekto taký skvelý pozorovateľ. Čo bolo najpozoruhodnejšie?

- Najväčším prekvapením pre mňa bolo, že nie je len jeden Mesiac. Sú dva.

- Dva? Ako mám tomu rozumieť? Jeden za druhým?

- Kdeže. Tesne vedľa seba, medzi nimi je len malá škára.

- Nepochopiteľné. To si ešte nikdy nikto nevšimol.

- Nie? Možno som sa pomýlil.