Čln na mŕtvom mori

S červeno-čiernou gloriolou

okolo svojej drahej hlavy

zas v dušu voveslovaía mi

tá žena, ktorej Léda vravím.

Mladosti mojej more mŕtve

čerí, veslujúc nebadane,

pár bielych, teplých ženských ramien,

dve sväté veslá, požehnané.

Lúče nad nami vystrájajú

a život veľký sviatok svätí

a smutný čln na mori mŕtvom

stemnieva, kĺže, letí.

Staroba smrteľná a pokoj

na člne a mne na duši.

Mŕtve more duša a sen môj,

no čln nepustím, zadržím.

Veslárka jeho, pani smutná,

aj v kvetoch tu raz chodievala.

To ešte more jasné bolo

a smrť mu z hĺbok nezalkala.

S červeno-čiernou gloriolou

vesluj len, vesluj ticho, sťažka.

Viem, v dušu moju ponoríš sa

a tam aj umrieš, moja láska.