Deväť smrtí pána Musašiho

Ani sluch nepočuje:

do krvavo-čiernej luny

hlasy volajú.

V tanci žeriavov

na krídla naklonený;

v pekle vrejúc.

Spánok tiene

ochutnávajú; vrany obézne

na lebkách.

Okrídlenými smermi,

nikde, nikam. Telo;

srdce; duša.

Ťahavá spenená hmla ťa

ukrýva. Teraz prichádza, kto

vraždí praskaním konárov.

Gramotný či

lovec hláv; netušil som, že

obojím stanem sa.

Veľkolepo umrieš:

v zasneženom-šere hôr,

na chlade úsvitu.

Prázdny je dom. Vietor

dverami, oknami plieska;

srdce drása.

Plačú dievčatá a

plačú chlapci. Tak videli

pekné lásky.[1]