Babylon

hviezdy sťa kývajúce sa konské hlavy

zvonia no ja zvučím len nemé prejavy

ako fiola ku ktorej ak kamienok cvakne

rozbije sa hoci sa nepohne

sladkasté vône sa glejú

smrečinám slzy padajú

krotké Vianoce dychčia

ženine vlasy zamatovo trčia

V noci brble o mne dážď jazyčí -

po chodníku špina cvendží hučí

miesto ľstivého snehu ihly sú vaty

život môj diablom odovzdali

napínam sa stúpal by som – márna vec

hrsť čudne zhubného vredu sťa nález

na posteli sa bez gatí váľam

ani nejem na vankúš vraciam

pod kožu mi v rukaviciach siahajú

za sysľa a zajaca si ma predstavujú

33-ročný osirelý apoštol živoriaci

ochutná si znova trpké veci

možno je to už konečná kalvária

v pohári čaká čistá voda

aby som tento kaličiaci signál

ako Kristus Judáša rozoznal

na vlažnú melódiu sa srdce trhá

čokoľvek povedal teraz odvolá

mámivo mäkký moč hrčí

drevený kríž mi plece delí

intenzívne oddelenie zovšeobecnilo veci

ber domov svoj balík ber čo priviezol si

zanechaj mi tu len obraz tvojich očí

bez nich sa mi zmysel vecí nenaplní

okno uhoľnatie zachmúri sa potichu

vložím ťa do svojho vrúcneho útulku

čo mám robiť krídla poletujú

okolo mojich tieňov a bŕkajú

počuješ tú obnosenú melódiu

na ktorú kráčam až do zániku

kvapky kvapkajú priamo do žily

živnú vodu vpíjam výmenou krvi

švacol ma vietor smrti

so mnou sa budí aj spí

ako plachta na mňa priľnula -

mučí ma vankúš do chrbta

vrchol hrotovo špicatých topoľov oziaba

a mokne vlezúc do vystrašeného neba

z tretieho poschodia nič nevidno

môj dych v zabudnutie upadá tíško

som znova hrdinom drahá Alžbeta

nehanebnej básne tvojho básnika

počas popolavých chabých úsvitov

zbehnúť od teba ba niet dôvodov

ustavične sa blížim k smrti

možno sa potím či dážď prší

snáď toto bezsenné snívanie

akútnu premenu privlečie

môj pohľad ako mydlo na podlahe

primrzlo pôsobí dojmom nehybne

vidiac svoje telo ma závrat chytá:

babylonská stavba do rumov padá

dokedy ostanem nájomcom svojho pletiva

triezvosť občas prepadne živého človeka

zo stužkovej kotrby von cúva

narýchlo osedlaná myšlienka

kto pansky môže konať svoju prácu

prečo sa musí hrať falošne na sluhu

má vôbec význam odtiaľto prchať

ak svoju chatrnosť so sebou musím brať

glieda netvorov sa činí

jedna z nich fufne druhá chrčí

chvost žmoliac satan si ilúzie robí

na chrbte sa mu srsť postaví

špina šľachtí búriaceho sa samca

zo zrkadla sledujem chrapúňa

ako lýry krútiace hrdzavé čerieslo

tu sa kotúľa jeho stratené koliesko

jeho ostňom prebodnutý úd sa hojdá

hocikto môže vidieť kto vonku čaká

čo je to za tvora keď sa mu z úst pení

ak za seba horlí ak so sebou súloží

len toľko stojím ó bože

smrteľne biele už ruky moje

para úsvitu na okno lepí sa

desu bolo dosť zmiznem čochvíľa

nechcem vám kaziť dlho vzduch

cez kožu mi preniká kosť i duch

šťava penivých oblakov crká

dvojtretina žalúdka mi škŕka

nemám cenu ani prerušenej vety

môj bampeľ blkoce ako keby

vnútri pod mäsom otrava horela

v mene stravy zrazená krv napla sa

teraz znenazdajky neprirodzene

pieta či blaženosť lahodne

skrz moju dušu prúdi vyzvedá

je náležité že poet takéto čmára?

nič nepotvrdzuje našu pravdu

už mi ledva pulzuje žila na krku

boh minulosť ľudstva dejiny

so mnou ste značne vybabrali

nový nájomník sa do pekla sťahuje

do hodvábu brokátov gázy sa odeje

metafyzickej osádky niet potreby

keď nás na dočasnosť stvárnili

na konci každej dutiny je dutina

jedno či ma volajú samec samica

peklo je len obrovským hotelom

naša duša lieta krížom-krážom

nový nájomník sa do prázdna sťahuje

pripravujú ma na pozošívanie

kým moje telo pojme pozemská väznica

zreničky sa schádzajú okolo svietidla

moja tvár sa v prievane zvraští

na koho mám zvaliť nezdar vlastný

niet sily ktorá by môj pád prekonala

som divým svedkom vlastného fiaska

znova budem stáť na tretom poschodí

vynechajúc pár otrepaných vystúpení

zotavujem sa no ďalej ničím dušu

trpezlivo si zapnem smrť vlastnú

V noci brble o mne dážď jazyčí -

po chodníku špina cvendží, hučí.

Umelý kábel z nosa mi visí von;

čertí sa mi srdce besní sa Babylon.