Boh po tieto dni

Pominula, na veky pominula,

honba, v ktorej veril som:

Boh sa po tieto dni zriedka

zohýna ku mne pátosom.

Príliš zriedkavo som cítil, že

ruku má vodiacu, presvedčivú,

hoci kedysi vedel som ešte,

poznal som jeho ruku svätú.

Bez neho v samote žijem!

Na konári maličké srdiečko:

ako ticho chveje, zriem.

Akýsi hlas... Konať, konať volá,

a ja len nevľúdne schúlim sa,

ako pes, ktorý sa zbitý schová.