„Hát, köszi mindent, sok évre visszamenőleg,

„Nuž, za všetko ďakujem, veľa rokov so spätnou platnosťou,

szia, Balaton” – mondtam magamban,

Blatenské jazero, ahoj!” – pre seba vravel som,

s visszaindultamban

ako nazad hnul som sa,

följebb húztam télikabátomon a cipzárt.

zips na zimníku vyššie ťahal som.

A víz megloccsant, mintegy válaszként,

Voda špľachotom ozvala sa, sťaby odpoveďou,

nekicsapódva a mólónak.

do móla udrejúc.

Nem lehetett félreérteni.

Nedalo sa nerozumieť.

„Te is fogsz nekem” – feleltem,

„Aj ty mi budeš” – odvetil som,

de továbbmentem utamon.

ale svojou cestou ďalej kráčal som.

Tovább.

Ďalej.