Non so che cosa sia, ma è tanto piacevole,
Neviem, čo to je, no zvlášť chutí
Trasognare su alcune tue parole,
Rojčiť nad tvojím slovom, jak zvučí,
Come sui fulgidi nubi del cielo crepuscolare
Sťa na súmračnom nebi lesklice
E le stelle oltre ad essi scorgono spuntare.
Za nimi svitajúce hviezdice.
Non so che cosa sia, ma è tanto piacevole,
Quando un tuo sguardo mi sta per scrutare,
Neviem, čo to je, no sladké je,
È come il raggio di sole brillante sulla gronda
Keď ma tvoj zor jedinký zazreje,
Malgrado l’arrivo della sera malinconica.
Sťa lúč slnka sa mihne na streche,
Non so che cosa sia, ma io l’avverto
Hoc večer už prichádza zahmlene.
Che la mia vita è più bella di nuovo,
Le tue parole vellutate carezzano mio cuore
Neviem, čo to je, no cítim dosť,
Come il vento di marzo le sepolture.
Že ma opúšťa i tklivosť,
Non so che cosa sia, ma è tanto piacevole,
Pohladká ma hodváb tvojho slova,
È un dolore dolce, lascio che mi faccia male.
Sťa hroby južná marcová bora!
Se fosse un’inezia o uno sbaglio, sia pure,
Perdonami questo, se fosse amore.
Neviem, čo to je, no fest fajn je,
Tá bolesť sladká nech ma prepadne.
Ak pochabosť, ak omyl, nech bude,
Ak láska, odpusť, daj mi perute!