Egy gondolat bánt engemet:
Myšlienka trápi jedna ma:
Ágyban, párnák közt halni meg!
mat umrieť medzi duchnama
Lassan hervadni el, mint a virág,
v posteli, tíško zvädnúť kvietkom, hmyz
Amelyen titkos féreg foga rág;
do nehož tajmo zatína svoj hryz;
Elfogyni lassan, mint a gyertyaszál,
jak svieca stráviť sa, stlieť pomaly,
Mely elhagyott, üres szobában áll.
juž v pustej, prázdnej izbe nechali.
Ne ily halált adj, istenem,
Nie takúto smrť daj mi, oj,
Ne ily halált adj énnekem!
nie takú smrť daj, Bože môj!
Legyek fa, melyen villám fut keresztül,
Nech stromom som, nímž pára blesku sila,
Vagy melyet szélvész csavar ki tövestül;
či víchrica čo z gruntu vytruštila;
Legyek kőszirt, mit a hegyről a völgybe
nech skaliskom, čo s vrchu v údol krutý
Eget-földet rázó mennydörgés dönt le... -
hrom, zatriasovší nebom-zemou, zrúti...
Ha majd minden rabszolga-nép
— Keď národy raz otrokov,
Jármát megunva síkra lép
zunujúc jarmo, s túžbou vysokou
Pirosló arccal és piros zászlókkal
tak vyjdú v pole, v tvárach zábron sporý,
És a zászlókon eme szent jelszóval:
prápory v rukách — tiež sťa krýdla zory —,
"Világszabadság!"
a s tých to sväté heslo zahovorí:
S ezt elharsogják,
"Svetosvoboda!"
Elharsogják kelettől nyugatig,
a toto od východa
S a zsarnokság velük megütközik:
po západ zhučí vrava veliká,
Ott essem el én,
a tyranstvo sa s nimi spotýka:
A harc mezején,
tam buď si môj pád,
Ott folyjon az ifjúi vér ki szívembül,
kde umriem tak rád,
S ha ajkam örömteli végszava zendül,
tam junácke srdce mi z krvi nech stečie.
Hadd nyelje el azt az acéli zörej,
a perí ston doslov svoj plesný keď rečie,
A trombita hangja, az ágyúdörej,
nech polkne ho ocele štrngotný zvuk,
S holttestemen át
vresk trúby i hrmotný kanónov hluk,
Fújó paripák
a cez moju mŕtvolu
Száguldjanak a kivívott diadalra,
nech fučiace paripy hor’-dolu
S ott hagyjanak engemet összetiporva. -
si strečkujú, erdžajúc k víťazstva sláve,
Ott szedjék össze elszórt csontomat,
a tam nech ma nechajú v rozšliaplom stave.
Ha jön majd a nagy temetési nap,
Tam moje kosti nech sú sobrané,
Hol ünnepélyes, lassú gyászzenével
keď pohrebu deň veľký nastane,
És fátyolos zászlók kíséretével
kde pri sviatočnej trúchlo-hudbe tichej,
A hősöket egy közös sírnak adják,
v sprievode zástav, flórom ovitých, hej,
Kik érted haltak, szent világszabadság!
hrdinov v spolný dajú hrob, ichž čata
ti v obeť padla všesvoboda svätá!
Pest, 1846. december