„Nuž, za všetko ďakujem, veľa rokov so spätnou platnosťou,

„Hát, köszi mindent, sok évre visszamenőleg,

Blatenské jazero, ahoj!” – pre seba vravel som,

szia, Balaton” – mondtam magamban,

ako nazad hnul som sa,

s visszaindultamban

zips na zimníku vyššie ťahal som.

följebb húztam télikabátomon a cipzárt.

Voda špľachotom ozvala sa, sťaby odpoveďou,

A víz megloccsant, mintegy válaszként,

do móla udrejúc.

nekicsapódva a mólónak.

Nedalo sa nerozumieť.

Nem lehetett félreérteni.

„Aj ty mi budeš” – odvetil som,

„Te is fogsz nekem” – feleltem,

ale svojou cestou ďalej kráčal som.

de továbbmentem utamon.

Ďalej.

Tovább.