Klára ZachováPavol Országh Hviezdoslav 译

Klara Zách*Martin Remané 译


(Spieva hudec v XlV-tom století.)
So sang ein spielmann im 14. jahrhundert

Ten kráľovnin ohrád
In dem königlichen Garten
vzkvitol svitom. Kráska:
sind erblüht im Morgenschein
biela, červená tam ruža ...
weiße Rosen, rote Rosen...
plavo-, tmavo-vláska.
Blondes Mädchen, wärst du mein!...

„Kráľka. sestra — mosím —
"Königin, gestrenge Schwester,
pre Boha vás prosím
ach, inständig bitt ich dich:
o tú ružu červenú, juž
Laß mir doch die rote Rose,
vždy na mysli nosím!
ganz verliebt in sie bin ich!

Chradnem pre ňu chorý,
Fühl mich krank, wenn ich dran denke!
srdce hruď mi borí:
glaub, daß mir das Herz noch bricht!
jestli umriem, pre kvetinku
Soll ich wegen einer Blume
čierna smrť ma zmorí!'
sterben? - Sag, das willst du nicht!" -

„Joj, Kazimier — často —
"Schweig, ich kann sie dir nicht lassen!
nie, tej nedám za sto —
Schäm dich, Bruder Kasimir!
Iď, hnevám sa... nemáš studu?...
Schweig, bevor ich zornig werde!
Tŕpnem, zkazí nás to i
Geh, und zügle deine Gier!

Do chrámu mi náhlo
Muß zur heiligen Messe gehen,
na pobožnosť rannú;
hab es eilig! - Bist du krank,
ak si chorý, toť, pohovka
lege dich ein Stündchen nieder
moja, ľaž si na ňu. —
hier auf meiner Polsterbank."

Ide do kostola
Ging die Königin zur Messe,
kráľka krôčkom na piaď:
ließ ihn stehen ohne Gruß,
kvetinky, spanilé panny
winkte nur noch ihren Jungfraun
nasledujú zapäť.
ihr zu folgen auf dem Fuß.

Rada by sa modliť,
Wollte in der Kirche beten,
nevie — bez slov dnes je;
seufzte plötzlich, ratlos schier:
ruženec zabudla doma:
Hab den Rosenkranz vergessen,
kto jej ho prinesie?
nun, ein Mädchen holt ihn mir...

„Chod, dievočka, Kláry,
"Klara, lauf zurück zum Schlosse,
zaskoč rovno lani!
hol den Rosenkranz geschwind!
Nájdeš mi ho na kľakátku,
Auf dem Schemel, auf dem Sofa
ak nie na diváni.
findest du ihn wohl, mein Kind!

Išla Klára; hľadá,
Klara lief, den Kranz zu holen,
naň preds’ nepripadá:
hatte nichts als dies im Sinn.
v chráme kráľovná tak ťažko
In der Kirche ungeduldig
čaká, že až zbľadá.
wartete die Königin.

Hľadá Klára, hľadá
Eine Stunde war vergangen,
za hodinu a’da:
Klara, ach, wo gingst du hin?
v chráme kráľovná, ej. darmo
In der Kirche ganz vergeblich
čaká, celá bľadá.
wartete die Königin.

Viac ni nejde zpiatky
Klara ließ sich bei der Herrin
v panien venček sladký:
und den Jungfraun nicht mehr sehn.
radšej šla by medzi mŕtvych
Lieber auf dem Friedhof liegen
cmiternými vrátky.
wollt' sie, als dorthin zu gehn!

Radšej do cmitera,
Lieber bei den Toten ruhen!
v skrýš večného šera:
Leichter wär die Erde da!
do paláca než pred šecľa
Als zum greisen Vater gehen
otca — taká dcéra!
und gestehen, was geschah...

„Hej, dievča, čo ti!?
Doch sie ging... Der Vater fragte:
Stopy vidím psoty —
"Bist so blaß! Sag, was dir fehlt!
Poď, priviň sa ko mne a mi
Komm an meine Brust, laß hören,
povedz, dcérečka ty.“
was dir zustieß, was dich quält!"

„Joj, otče, nie — nie —
"Väterchen, ich hab gesündigt"
joj, kam dieť sa pre ne!
- sprach sie -, "ach, was wird aus mir?
Daj zobjať mi prach nôh... rozšliap
Laß mich knien zu deinen Füßen!
decko zatratené!... “
Strafe mich, stoß mich von dir!"...

Zvonia na poludnie:
Mittag war es, und die Glocke
dvorný obed bude.
lud im Schloßhof ein zum Mahl,
Vtedy hnal Zach na Vvšehrad,
als der greise Vater Klaras,
ako mračno bludné.
Felician, trat in den Saal.

Pred kráľa šiel — sto bied —
Aber nicht nach Tafelfreuden
ale nie na obedť
stand dem grimmen Greis der Sinn.
strašný meč mal v hrsti, pomstiť
Mit gezücktem, scharfem Schwerte
bujnej zrady obeť.
trat er vor die Königin.

„Život tvoj za dcéru,
"Rache!" - rief er - "für die Tochter!
kráľovná!...“ I veru
Kupplerin, fahr hin ins Grab!"
šťastie, že sa sjednať stihla
Doch der Hieb, er ging daneben,
na štýr prstov mieru.
schnitt ihr nur vier Finger ab.

„Za dieťa tiež ti tie: —
"Tod!" - rief er - "Tod euren Söhnen
Ľudo, Ondrej, zmrite!“
für mein Kind, das Ihr entehrt!" -
Šťastie, Kňazič že zachytil
Da sprang Gyulafi dazwischen,
ostrie okamžite.
schlug ihm aus der Hand das Schwert.

„Chytro lotra-vraha ...
"Wache! Wache!" - schrie der König.
synkovia, — hej, Cele!...
"Cselenyi, ergreif den Mann!"
Aj dorúbe Feliciána
Und fürwahr in Stücke schlugen
čeľaď hneď tam cele. —
sie den alten Felician.

„Krv vrie ti z prstov,
"Teure Gattin" - sprach der König -,
na zmar zo žiadneho:
"ach, vier Finger fehlen dir!
čo si žiadaš, družka kráľa,
Sollst sie nicht umsonst betrauern!
menom bolestného ť
Sag, was wünschst du dir dafür?"...

„Za ukazovák tú
"Wünsche für den Zeigefinger
z dcér, jejž pleť tu vinná :
seiner Tochter Tod zum Lohn,
za veľký prst úmor jeho
und für meinen Mittelfinger
svobodného syna.
sterbe sein erwachsner Sohn!

Za iné dva zaťa,
Meine anderen zwei Finger
dcéry skon; za škodu
wären nur dadurch gerächt,
na krvi mi — do koreňa
wenn man gnadenlos ausrottet
vývrat jeho rodu !“
gänzlich Felicians Geschlecht!"

Mrcha idú časy,
Böse Zeiten! Böse Zukunft
zlé sa hviezdy jašú:
kündet uns der Sterne Stand!
Boh zavaruj od pohromy
Möge Gott davor bewahren
uhorskú vlasť našu! —
unser armes Ungarnland!...

* Zách sprich Satsch


添加译本