Arany kalásszal ékes rónaság,
Roveň, v skvost zlatoklasný ubraná,
Melynek fölötte lenge délibáb
nad ktorou letká fata morgana
Enyelgve űz tündér játékokat,
víl ihry strojí, tance, zápasy:
Ismersz-e még? oh ismerd meg fiad!
znáš ešte ma? O, poznaj syna si!
Rég volt, igaz, midőn e jegenyék
Veď dávno bolo, topoľov tých stín
Árnyékain utószor pihenék,
čo posledne ma zajal v odpočiň,
Fejem fölött míg őszi légen át
kým cez jesenný vzduch mi nad hlavou
Vándor darúid V betűje szállt;
V — znamä — tiahlo tvojich žerávov;
Midőn az ősi háznak küszöbén
keď na rodného domu prahu tom
A búcsu tördelt hangját rebegém;
rozlúčky kusé hlasy koktal som,
S a jó anyának áldó végszavát
a matkin - doslov žehnajúci tiež
A szellők már régen széthordozák.
už dávno vetrov roznosila spräž.
Azóta hosszu évsor született,
Z tých Čias sa dlhý rokov zrodil rad,
És hosszu évsor veszte életet,
a dlhý rad ich odžil rád-nerád,
S a változó szerencse szekerén
i na povoze vratkom Šťasteny
A nagyvilágot összejártam én.
som široký svet zbrúsil v učení.
A nagyvilág az életiskola;
Hej, šíry svet ten školou žitia je;
Verítékemből ott sok elfolya,
tam potiekly mi potu ručaje,
Mert oly göröngyös, oly kemény az ut,
bo neschodnou púť od skál, pre hrudy,
Az ember annyi sivatagra jut.
na nejednu púšť človek zablúdi.
Ezt én tudom - mikép nem tudja más -
o ja viem — ako žiaden zeme hosť —,
Kit ürömével a tapasztalás
ja, ktor’ho z tmavej čaše zkúsenost
Sötét pohárból annyiszor kinált,
už bolehlavom neraz núkala,
Hogy ittam volna inkább a halált!
že radšej smrť by ch bol pil bezmála!
De most a bút, a hosszu kínokat,
No dnes ten žiaľ, tie dlhé útrapy,
Melyektől szívem oly gyakran dagadt,
čo sápaly mi hruď vše na zdrapy,
És minden szenvedés emlékzetét
i súžob stopy všetkých najblahšia
Egy szent öröm könyűje mossa szét:
radosti svätej slza unáša;
Mert ahol enyhe bölcsőm lágy ölén
bo v kolísky kde mäkkom lone raz
Az anyatejnek mézét ízlelém:
pŕs materských som požíval med: zas
Vidám napod mosolyg ismét reám,
tvoj jasný deň sa decku tvojmu, hoj,
Hű gyermekedre, édes szép hazám!
mne usmial, milý krásny domov môj!