Trpký život, sladká ľúbosť

Iným ja vždy som len dobré prial,

a mne každý ubližuje schvál.

Roztrhajú na mne prikrývadlo,

tŕním naplnia mi vankúš, a

ráno cítim chechtu ich žihadlo,

mátohy že v snách ma krtušia.

Kvapni v pohár žitia trpkosti

plného mi, sladká ľúbosť, ty!

Puklou lýrou je mi hrúd; múk ťah

divým chmatom cvála po strunách

jej: a pieseň, čo z nich vyburcuje,

znie, vo vetre poplašný jak zvon.

Včude len čo zábludou sa vsuje

v zmätok hry dajeden čistý tón.

Kvapni v pohár žitia horkosti

plného mi, sladká ľúbosť, ty!

Toto jedno, čo by mohlo, jak

tmel, mi strapy duše sváriť dák!;

to strom, ktorý ešte zúfalstva mi

nestačila preliať záplava,

v jehož vetvách nájde azyl známy

ešte moja nádej túlavá.

Kvapni v pohár žitia trpkosti

plného mi, sladká ľúbosť, ty!

Deva, jeden pohľad milený,

akým slnce zrie v kraj v jeseni,

ktorý nemá síl už živných síce,

a preds’ je tak krásny, láskavý,

bo šťastnejších dní nám smavé líce.

v pamäti nám jaro predstaví!

Kvapni v pohár žitia horkosti

plného mi, sladká ľúbosť, ty!