Pán Musaši v kláštore

Keď zahodil si

zdvihni. A keď zdvihol si

čím skôr odvrhni.

Budhom byť desný

údel. Dosť bolo, ja už

viac nevládzem.

"Veľký samuraj."

To tvrdili! „Po tomto

maličkým budem…"

"Majster, čo značí,

striezlivosť?" "Azda že,

ťažkopádny si!"

"Päť rokov stál som

nemenne. Povedz: je to:

Cesta?" "Ó, beda!"

"Ne kotkodákaj."

"Ale ja rečním, Majster!"

"Pravdaže, veď kura si."

Pred moje dúpa

hrnú sa  a  nevedia

že nič nepoznám.

Žltkasté nivy,

sklon leta; cesty, okná

nikam-nevedú.

To je zlé, pokiaľ

rozšliapaná lienka

neslušná bola.

Meč sokola ba

spomína si: na ostrí

blysnú nebesá!

Drahokam Sútra[1]

taká: zatvorím knihu

nenadýchnem sa.

Päť prsteňov; ja

som písal. Štyri nadnes

práve stratil som!