Príbuzný, pokrvný som Smrti,

我是死神的亲眷

rád mám lásky, čo pomíjajú,

我爱正在消逝的爱情

rád bozkám ústa tých, čo idú,

我爱亲吻

odchádzajú.

离去的人

Rád mám prehnúce, choré ruže,

我爱病中的玫瑰

v čas vädnutia, keď túžia, ženy,

爱凋零时刻仍抱有渴望的女人

lúčmi sa skvúce, tesklivé dni

爱那光辉四射而又忧愁的

v podjeseni.

秋日时分

Rád mám trúchlivých hodín zvúce

我爱悲伤的时辰——

varovné, strašidelné chvenie,

当它传来幽灵般的、警示的呼唤

velikej, svätej Smrti hravé

是伟大的死神、神圣的死神

spodobenie.

游戏般的摹本

Rád mám takých, čo odcestujú,

我爱那些远行者

čo plačú a sa zobúdzajú,

那些哭泣的人，那些在霜雨淅沥的

a polia rád, keď ranné mrazy

寒冷拂晓中醒来的人

udierajú.

爱那些原野

Rád mám znavené odriekanie,

我爱倦然的弃绝

plač bez slz, pokoj, ticho čisté,

无泪的哭泣，还有安宁——

mudrcov, poetov a chorých

那是智者、诗人、病人

útočište.

最后的避难所

Rád mám toho, kto sklamaný je,

我爱那个已幻灭的人，

dokaličený, nikdy v cieli,

那个残损的人，那个停下脚步的人，

kto bez viery je, kto je chmúrny:

那个没有信仰的人，那个阴郁的人：

svet ten celý.

我爱这世界

Príbuzný, pokrvný som Smrti,

我是死神的亲眷

rád mám lásky, čo pomíjajú,

我爱趋近死亡的爱情

rád bozkám ústa tých, čo idú,

我爱亲吻

odchádzajú.

离去之人