Venne dall’Est, di porpora ammantato,
V purpure prišiel od Východu,
all’alba delle rime recondite.
za vpádu rýmov v prasvit zôr.
In groppa a un destriero, con l’umore inebriato,
Z jarený vínom, na paripe
con gli strumenti musicali e cantando,
prišiel a s lutnou, spevom si
il Demone ancestrale, accanto a me si sedette.
Pra-Kajan ku mne prisadol.
Samopašník, mi v uši nôti,
Giovane scapestrato, nelle orecchie mi canta,
ja počúvam a prúdi mok.
beviam’, beviam’, ed io lo sto ascoltando.
Ružové zore v dlhom rade
Lunghe file di aurore rosse
prešuchnú sa a opilé
scivolano via ubriachi
klopú nám, klopú na oblok.
sulle finestre bussando.
Stratené blaho Svät-Východu,
prítomnosť táto, dnešok psí
Felicità perduta dell’Oriente sacro,
a cifrovaná budúcnosť — hmla
Danzano sul tavolo, pieno di vino,
na vínnom stole tančia, kým
Questo vituperato presente
Pra-Kajan so mnou zápasí.
E il futuro nebuloso inorpellato.
Ja v mrcha žakete si driemem,
Il Demone ancestrale, mi sfida in duello.
on skvie sa v nachu plápole.
Krucifix, voskovice, chmúra.
Vestito, di giacca lacera, sto sonnecchiando,
Veľký to turnaj, neúfny.
sulle spalle del Demone il vestito porporato.
A víno tečie po stole.
Crocifisso, due candele, mestizia.
Od čias starého Babylonu
Una gran’ giostra è questa, mesta, infinita,
Pra-Kajan so mnou bojuje.
Sul tavolo, come una fiumana scorre il vino.
Tam snáď môj dáky predok chlipný
blúdil, odvtedy druhom mi,
Il Demone ancestrale lotta con me,
otcom, cisárom, bohom je.
Dai tempi dell’antica Babylonia.
Korheľ Apollón, výsmešnícky,
Tra i miei avi, vi era una baldracca,
skíza mu plášť a čaká kôň,
E da allora, che per me è diventato,
no víri bál a hučí turnaj.
Compare, padre, imperatore e Dio.
Vandruje, stále vandruje
pohár po stole krvavom.
Apollo, il bagordo, suo viso è un ghigno,
„Pán veľkomožný, druh môj prajný,
Scivolato il mantello, lo aspetta il suo cavallo,
pusť ma už, hlavu ťažkú mám.
Ma la festa continua e la giostra va.
Mnoho už z dobrôt, mnoho bolo,
Vaga, vaga, senza fermarsi mai
dosť bolo hriechu, nocí, túh,
Il bicchiere, sul tavolo insanguinato.
dosť lásky, otče, prisahám.“
Zlomenú lutnu stonúc núkam,
“Gran’ Signore, amico mio devoto,
zlomené srdce, ale on
Ho la testa pesante, sii indulgente.
chechtá sa. Život víri, jachá
Era troppo di tutto, l’abbondanza è perniciosa.
spevavej našej, krvavej
Troppi peccati, la notte, la cupidigia,
a svätej krčmy pod oknom.
Padre, era troppo l’amore.”
„Pane, vstúp s iným v súboj, mne je
radosť nie radosť, ponurý
Gemendo offro il mio liuto rotto,
hlavybôľ len je mámor, sláva,
Il mio cuore è a pezzi, ma lui ride.
v mizerných snoch sa zodrali
La Vita va su e giù, sempre di corsa,
ľvie moje hrdé pazúry.“
sotto la finestra della bettola sacra,
„Maďarská, pane, moja hruda,
lercia di vino e di sangue.
jalová, vyžmýkaná. V čom
ten veľký mámor je, čo núkaš?
“Sfida in lotta qualcun altro,
Čo stoja zmluvy vína, žíl?
Per me il piacere non è un piacere.
Čo človek, keď je Maďarom?“
La gloria e l’euforia sono solo mal di testa.
„Pane, ja túlavý som sluha,
Nei sogni ignobili si son consumati,
vysatý blázon, pária.
Gli artigli del superbo leone.”
Nač piť už teraz do nemoty?
Groš nemám, viera ufrnkla,
“Signore, la mia zolla è una zolla ungherese.
sila je v ťahu, umriem ja.“
Sterile, sfruttata. A cosa mira,
„Pane, mám matku: svätá žena.
Il tuo incitamento euforico?
Mám Lédu: požehnaná buď.
A che serve il patto col vino e con il sangue?
Aj zopár zábleskov mám snivých,
Quanto vale l’uomo, se è ungherese?”
aj druhov pár. A pod dušou
ohavný veľký močiar: brud.“
“Signore, sono un povero,servo errante,
„Snáď by som aj pár pesničiek mal,
un grande matto consunto,
veľký spev, bujný, nový tón,
a che serve bere ormai a più non posso?
no pozri, v prasúboji tomto
Di denari non ne ho, il mio credo è svanito,
ja padnúť chcem, ja ležať chcem
sono privo di forze, sto morendo.”
pod stolom a pod mámorom.“
„Smutného sluhu prepusť, pane,
“Signore mio, ho una madre: santa donna,
veď ničoho niet, dobre viem,
Ho la mia donna, Leda: che sia benedetta,
len istota, pra-istá Skaza.
Ho un paio di guizzi di sogno,
Netráp ma, nešiaľ, nespíjaj.
E anche un paio di amanti. Sotto la mia anima,
Pane, ja viacej nepijem.“
Un gran pantano: l’orrore.”
„Mám čemer, hnus svoj, veľkú hrôzu
a chorý, vetchý driek svoj mám.
“Forse ne avrei anche un paio di canti,
Naposled pred tebou sa kloním
Un paio di canti grandi, voluttuosi,
a o zem hodím pohár svoj.
Ma sto per crollare, come vedi,
Pane, ja sa ti poddávam.“
Sotto l’euforia, sotto il tavolo,
A hľa, už sadá na paripu,
In questa lotta ancestrale.”
potľapká ma, sa zarehce
a diaľ ho nesú s pejkom jeho
“Signore, congedi il tuo servo,
pohanské spevy, jasy zôr,
Tanto non è rimasto più niente:
bosorské vetry, horúce.
Solo la certezza ancestrale,il decadimento sicuro,
Z Východu k Západu zas v nový,
Non m’incantare, non farmi del male, non farmi bere
pohanský turnaj letí on
Signore, io non son disposto più, a bere.”
a s krucifixom, s črepmi čaše
ja, meravo sa ceriaci,
“Son disgustato e piena di ripugnanza,
chladný, sa vystriem pod stolom.
Ho la schiena malata e avvizzita,
Mi inchino davanti a te, per l’ultima volta,
Poi scaglierò il bicchiere per terra.
Signore, hai vinto tu l’ultima sfida.”
Vedo ormai, come salta in groppa al destriero,
Tra una gran risata mi da una pacca sulla schiena.
Lo accompagnano con il suo cavallo alato,
I canti pagani, l’allegre aurore,
E venti bollenti stregati.
Continua a volare dall’Est all’Ovest,
In cerca di giostre pagane sempre nuove,
Ed io con il crocifisso, col bicchiere rotto,
Con il corpo freddo e con il ghigno paralizzato,
Sotto il tavolo mi allungo.