Il Demone ancestraleCikos Ibolja 译

Pán BesovVladimír Roy 译


Venne dall’Est, di porpora ammantato,
Z Východu prišiel v plášti z nachu,
all’alba delle rime recondite.
keď vzniká rým v praohni rán,
In groppa a un destriero, con l’umore inebriato,
na paripe, zjarený vínom
con gli strumenti musicali e cantando,
a s lutnou v ruke spievajúc
il Demone ancestrale, accanto a me si sedette.
prisadol ku mne Besov Pán.

Rujný junák v ucho mi nôti,
Giovane scapestrato, nelle orecchie mi canta,
popíjame veľkolepe —
beviam’, beviam’, ed io lo sto ascoltando.
kým dlhý rad zôr v svite rána
Lunghe file di aurore rosse
prekĺzne a omámene
scivolano via ubriachi
na obloku nám zaklepe.
sulle finestre bussando.
Zmar šťastia Východu svätého,

prítomnosť, čo v bahno klesá,
Felicità perduta dell’Oriente sacro,
a Budúcnosť hmlou vyfintená
Danzano sul tavolo, pieno di vino,
na vínnom stole tancuje,
Questo vituperato presente
kým Pán Besov so mnou rve sa.
E il futuro nebuloso inorpellato.
Ja v zlom žakete podriemkávam,
Il Demone ancestrale, mi sfida in duello.
na pleciach Pána Besov nach;

tu kríž čnie, sviečky blčia v chmure,
Vestito, di giacca lacera, sto sonnecchiando,
veľturnaj v nekonečna rmut
sulle spalle del Demone il vestito porporato.
a víno prúdi v ručajach.
Crocifisso, due candele, mestizia.
Od čias starého Babylonu
Una gran’ giostra è questa, mesta, infinita,
bojuje so mnou mamu chán —
Sul tavolo, come una fiumana scorre il vino.
môj bludný predok znal ho tiež snáď —

odvtedy druhom, otcom mi je,
Il Demone ancestrale lotta con me,
cisárom, bohom, Besov Pán.
Dai tempi dell’antica Babylonia.
Korheľ Apoll má výsmech v tvári,
Tra i miei avi, vi era una baldracca,
plášť skĺzol z pliec a čaká kôň! —
E da allora, che per me è diventato,
Však trvá ples a turnaj hučí,
Compare, padre, imperatore e Dio.
kým pohár v kruhu blúdi vše,

ten krvavý len zúri zhon.
Apollo, il bagordo, suo viso è un ghigno,
Láskavý, veľkomožný druhu,
Scivolato il mantello, lo aspetta il suo cavallo,
pusť ma, už tiaži hlavu mam;
Ma la festa continua e la giostra va.
priveľa bolo z dobrôt hodu,
Vaga, vaga, senza fermarsi mai
dosť bolo hriechu, nocí, túh,
Il bicchiere, sul tavolo insanguinato.
tej lásky, otče, dosť už mám.

Stonúc mu núkam trosky lýry,
“Gran’ Signore, amico mio devoto,
vrak srdca — on prepuká v smiech,
Ho la testa pesante, sii indulgente.
s rachotom život rušia, cvála
Era troppo di tutto, l’abbondanza è perniciosa.
— na rtoch spev vína, krvi pach —
Troppi peccati, la notte, la cupidigia,
pod oknom svätostánku viech.
Padre, era troppo l’amore.”
Choď s iným zápasiť už, pane,

mňa neteší radosti dar,
Gemendo offro il mio liuto rotto,
od mamu, slávy hlava bolí,
Il mio cuore è a pezzi, ma lui ride.
už zodral sa v snoch pľuhavých
La Vita va su e giù, sempre di corsa,
ten hrdopyšný leva spár.
sotto la finestra della bettola sacra,
Pane, tá moja rodná hruda
lercia di vino e di sangue.
je jalová a vyprahlá,

čo platí ponúk tvojho mamu,
“Sfida in lotta qualcun altro,
čo stojí človek, keď v žilách
Per me il piacere non è un piacere.
mu žiar maďarskej krvi plá?
La gloria e l’euforia sono solo mal di testa.
Som bedár, pane, bludný sluha,
Nei sogni ignobili si son consumati,
zodratý, veľký blázon len.
Gli artigli del superbo leone.”
Nač piť už teraz do úmoru?

Niet groša, viera uprchla,
“Signore, la mia zolla è una zolla ungherese.
niet sily, čaká smrti sen.
Sterile, sfruttata. A cosa mira,
Mám matku, pane, sväticou je,
Il tuo incitamento euforico?
mám Lédu, nech je blažená.
A che serve il patto col vino e con il sangue?
I zopár zábleskov mám snivých,
Quanto vale l’uomo, se è ungherese?”
pár verných druhov, pod dušou

však hnusu veľmočiar stená.
“Signore, sono un povero,servo errante,
Mal by som azda i pár piesní,
un grande matto consunto,
pár bujných, nových spevov, hej,
a che serve bere ormai a più non posso?
ale, hľa, tuším klesnúť musím
Di denari non ne ho, il mio credo è svanito,
pod stôl s tou ťarchou mámoru
sono privo di forze, sto morendo.”
v tej našej borbe odvekej.

Prepusť smutného sluhu, pane,
“Signore mio, ho una madre: santa donna,
len jedno je tu, o čom viem:
Ho la mia donna, Leda: che sia benedetta,
istota starodávnej Skazy.
Ho un paio di guizzi di sogno,
Netráp ma, nemám, nenapájaj,
E anche un paio di amanti. Sotto la mia anima,
pane, ja viacej nepijem!
Un gran pantano: l’orrore.”
Mňa čemer, úžas veľký kvári,

driek uvädnutý, chorý mám,
“Forse ne avrei anche un paio di canti,
pokloním sa ti naposledy,
Un paio di canti grandi, voluttuosi,
a už o zem udriem pohár,
Ma sto per crollare, come vedi,
pane, ja sa ti poddávam.
Sotto l’euforia, sotto il tavolo,
Hľa, vidím: na tátoša sadá,
In questa lotta ancestrale.”
v plece ma udrie Besov Pán

a so smiechom ho unášajú
“Signore, congedi il tuo servo,
pohanské piesne rujných rán —
Tanto non è rimasto più niente:
v čarovne vrelý vetrov van.
Solo la certezza ancestrale,il decadimento sicuro,
Tak z Východu na Západ letí
Non m’incantare, non farmi del male, non farmi bere
v nových pohanských zhonov lom
Signore, io non son disposto più, a bere.”
a ja s krížom, rozbitou čašou,

strnule-živý — s telom chladným —
“Son disgustato e piena di ripugnanza,
vystriem sa rúče pod stolom.
Ho la schiena malata e avvizzita,
Mi inchino davanti a te, per l’ultima volta,
Poi scaglierò il bicchiere per terra.
Signore, hai vinto tu l’ultima sfida.”

Vedo ormai, come salta in groppa al destriero,
Tra una gran risata mi da una pacca sulla schiena.
Lo accompagnano con il suo cavallo alato,
I canti pagani, l’allegre aurore,
E venti bollenti stregati.

Continua a volare dall’Est all’Ovest,
In cerca di giostre pagane sempre nuove,
Ed io con il crocifisso, col bicchiere rotto,
Con il corpo freddo e con il ghigno paralizzato,
Sotto il tavolo mi allungo.


添加译本