Come ti posso nominare,
Čím pomenovať ťa,
Se nel crepuscolo incantato,
keď o súmraku zádumy
Occhi miei si perdono a guardar’
na tvojich oči krásnych večernicu
La stella di Venere negli occhi tuoi,
s obdivom hladia moje oči,
Come se fosse la prima volta…
jak zrelý by ju teraz prvýkrát...
Ogni raggio,
na hviezdu tú,
Di questa stella è un ruscello d’amore,
jejž každý pablesk
Che nel mare della mia anima si getta.
je lásky potokom,
Come ti posso nominare?
čo do duše mi vteká mora —
Come ti posso nominare,
čím mám ťa menovať?
Quando lo sguardo tuo
Su di me fai posar’
Čím pomenovať ťa,
Come una colomba soave,
keď na mňa letkom zašleš
Di cui ogni piuma,
vše pozor svoj
E’ un ramoscello d’ulivo della pace,
tú krotkú holubičku,
Sfiorandomi pienamente mi appaga!
jejž každé pieratko
Perché è più soffice della seta,
je olivovou vetvou pokoja,
E del guanciale di una culla -
a ktor’ho dotyk je tak dobrý,
Come ti posso nominare?
bo nežnejší je od hodvábu
Come ti posso nominare,
i od vankúša kolísky —
Quando la tua voce risuona,
čím mám ťa menovať?
Gli alberi spogli d’inverno,
Sentendola,
Čím pomenovať ťa,
Si vestirebbero di verdi fronde,
keď rozzvučia sa tvoje hlasy,
Credendo, che è giunta
tie hlasy, ktoré nech by počuly
La primavera,
tak suché stromy v zime,
Del tanto atteso redentore,
ver’ vyhnaly by ihneď ratolesti
Perché l’usignolo canta…
v tom domnení,
Come ti posso nominare?
že tu je jaro už,
Come ti posso nominare?
ten spasiteľ ich dávno čakaný,
Se le labbra tue di rubini ardenti
bo vyspevuje sláviček —
Sfiorano le mie,
Čím mám ťa menovať ?
Le nostre anime,
Nell’ardore del bacio si uniranno,
Čím pomenovať ťa,
Come nell’aurora, la notte con il giorno,
keď k ústam sa mi primkne
Perdo il senso del mondo e anche del tempo,
úst tvojich žhavý kameň rubínový,
Tutte le sue beatitudini misteriose,
a v ohni bozku duše sa nám stopia,
L’eternità, su di me effonde.
jak za úsvitu splynú deň i noc,
Come ti posso nominare?
a zpred očí mi zmizne svet,
Come ti posso nominare,
čas zmizne zpredo mňa,
Madre di tutte le felicità,
a tajomných spás svojich súhrnom
La fatina delle mie
ma zaplaví až večnosť —
Visioni ascese al cielo,
čim mám ťa menovať?
Le mie più ardite speranze,
Dalla brillante realtà, mortificate,
Čím pomenovať ťa?
Per la mia anima è un tesoro unico,
Ty blaha môjho sladká mati,
Ma vale di più che tutto il mondo,
do neba vtrhlej obraznosti
La mia sposa, la dolce, la bella,
ty víla-dcéra,
Come ti posso nominare?
najodvážnejšie moje nádeje
zahanbujúca skvúca skutočnosť,
ty duše mojej jediný,
no nad jeden svet drahší poklade,
premilá moja mlado-žienka krásna,
čím mám ťa menovať?