Bibor-palásban jött Keletről
V purpure prišiel od Východu,
A rímek ősi hajnalán.
za vpádu rýmov v prasvit zôr.
Jött boros kedvvel, paripásan,
Z jarený vínom, na paripe
Zeneszerszámmal, dalosan
prišiel a s lutnou, spevom si
És mellém ült le ős Kaján.
Pra-Kajan ku mne prisadol.
Duhaj legény, fülembe nótáz,
Samopašník, mi v uši nôti,
Iszunk, iszunk s én hallgatom.
ja počúvam a prúdi mok.
Piros hajnalok hosszú sorban
Ružové zore v dlhom rade
Suhannak el és részegen
prešuchnú sa a opilé
Kopognak be az ablakon.
klopú nám, klopú na oblok.
Szent Kelet vesztett boldogsága,
Stratené blaho Svät-Východu,
Ez a gyalázatos jelen
prítomnosť táto, dnešok psí
És a kicifrált köd-jövendő
a cifrovaná budúcnosť — hmla
Táncol egy boros asztalon
na vínnom stole tančia, kým
S ős Kaján birkózik velem.
Pra-Kajan so mnou zápasí.
Én rossz zsaketben bóbiskálok,
Ja v mrcha žakete si driemem,
Az ős Kaján vállán bibor.
on skvie sa v nachu plápole.
Feszület, két gyertya, komorság.
Krucifix, voskovice, chmúra.
Nagy torna ez, bús, végtelen
Veľký to turnaj, neúfny.
S az asztalon ömlik a bor.
A víno tečie po stole.
Ó-Babylon ideje óta
Od čias starého Babylonu
Az ős Kaján harcol velem.
Pra-Kajan so mnou bojuje.
Ott járhatott egy céda ősöm
Tam snáď môj dáky predok chlipný
S nekem azóta cimborám,
blúdil, odvtedy druhom mi,
Apám, császárom, istenem.
otcom, cisárom, bohom je.
Korhely Apolló, gúnyos arcú,
Korheľ Apollón, výsmešnícky,
Palástja csusszan, lova vár,
skíza mu plášť a čaká kôň,
De áll a bál és zúg a torna.
no víri bál a hučí turnaj.
Bujdosik, egyre bujdosik
Vandruje, stále vandruje
Véres asztalon a pohár.
pohár po stole krvavom.
»Nagyságos úr, kegyes pajtásom,
„Pán veľkomožný, druh môj prajný,
Bocsáss már, nehéz a fejem.
pusť ma už, hlavu ťažkú mám.
Sok volt, sok volt immár a jóból,
Mnoho už z dobrôt, mnoho bolo,
Sok volt a bűn, az éj, a vágy,
dosť bolo hriechu, nocí, túh,
Apám, sok volt a szerelem.«
dosť lásky, otče, prisahám.“
Nyögve kinálom törött lantom,
Zlomenú lutnu stonúc núkam,
Törött szivem, de ő kacag.
zlomené srdce, ale on
Robogva jár, kel, fut az Élet
chechtá sa. Život víri, jachá
Énekes, véres és boros,
spevavej našej, krvavej
Szent korcsma-ablakunk alatt.
a svätej krčmy pod oknom.
»Uram, kelj mással viadalra,
„Pane, vstúp s iným v súboj, mne je
Nekem az öröm nem öröm.
radosť nie radosť, ponurý
Fejfájás a mámor s a hírnév.
hlavybôľ len je mámor, sláva,
Cudar álmokban elkopott
v mizerných snoch sa zodrali
A büszke oroszlán-köröm.«
ľvie moje hrdé pazúry.“
»Uram, az én rögöm magyar rög,
„Maďarská, pane, moja hruda,
Meddő, kisajtolt. Mit akar
jalová, vyžmýkaná. V čom
A te nagy mámor-biztatásod?
ten veľký mámor je, čo núkaš?
Mit ér bor- és vér-áldomás?
Čo stoja zmluvy vína, žíl?
Mit ér az ember, ha magyar?«
Čo človek, keď je Maďarom?“
»Uram, én szegény, kósza szolga,
„Pane, ja túlavý som sluha,
Elhasznált, nagy bolond vagyok,
vysatý blázon, pária.
Miért igyak most már rogyásig?
Nač piť už teraz do nemoty?
Pénzem nincs, hitem elinalt,
Groš nemám, viera ufrnkla,
Erőm elfogyott, meghalok.«
sila je v ťahu, umriem ja.“
»Uram, van egy anyám: szent asszony.
„Pane, mám matku: svätá žena.
Van egy Lédám: áldott legyen.
Mám Lédu: požehnaná buď.
Van egy pár álom-villanásom,
Aj zopár zábleskov mám snivých,
Egy-két hivem. S lelkem alatt
aj druhov pár. A pod dušou
Egy nagy mocsár: a förtelem.«
ohavný veľký močiar: brud.“
»Volna talán egy-két nótám is,
„Snáď by som aj pár pesničiek mal,
Egy-két buja, új, nagy dalom,
veľký spev, bujný, nový tón,
De, íme, el akarok esni
no pozri, v prasúboji tomto
Asztal alatt, mámor alatt
ja padnúť chcem, ja ležať chcem
Ezen az ős viadalon«
pod stolom a pod mámorom.“
»Uram, bocsásd el bús szolgádat,
„Smutného sluhu prepusť, pane,
Nincs semmi már, csak: a Bizony,
veď ničoho niet, dobre viem,
Az ős Bizony, a biztos romlás,
len istota, pra-istá Skaza.
Ne igézz, ne bánts, ne itass.
Netráp ma, nešiaľ, nespíjaj.
Uram, én többet nem iszom.«
Pane, ja viacej nepijem.“
»Van csömöröm, nagy irtózásom
„Mám čemer, hnus svoj, veľkú hrôzu
S egy beteg, fonnyadt derekam.
a chorý, vetchý driek svoj mám.
Utolszor meghajlok előtted,
Naposled pred tebou sa kloním
Földhöz vágom a poharam.
a o zem hodím pohár svoj.
Uram, én megadom magam.«
Pane, ja sa ti poddávam.“
S már látom, mint kap paripára,
A hľa, už sadá na paripu,
Vállamra üt, nagyot nevet
potľapká ma, sa zarehce
S viszik tovább a táltosával
a diaľ ho nesú s pejkom jeho
Pogány dalok, víg hajnalok,
pohanské spevy, jasy zôr,
Boszorkányos, forró szelek.
bosorské vetry, horúce.
Száll Keletről tovább Nyugatra,
Z Východu k Západu zas v nový,
Új, pogány tornákra szalad
pohanský turnaj letí on
S én feszülettel, tört pohárral,
a s krucifixom, s črepmi čaše
Hült testtel, dermedt-vidoran
ja, meravo sa ceriaci,
Elnyúlok az asztal alatt.
chladný, sa vystriem pod stolom.