Mátyás anyja亚诺什·奥洛尼

Matiašova matkaPavol Országh Hviezdoslav 译


Szilágyi
Alžbeta Siládich
Örzsébet
lístok napísala;
Levelét megirta;
ľúbostných slz i doň
Szerelmes
plno naplakala.
Könnyével

Azt is telesirta.
Synovi lístok ten

zvesť do mesta Prahy
Fiának
radostnú nesie v smut
A levél,
za väzenia prahy:
Prága városába,

Örömhírt
„Synček môj, nehni sa
Viszen a
z mesta Prahy; ja ťa
Szomorú fogságba:
vymaním, vymením

sama zo zajatia.
„Gyermekem!

Ne mozdulj
Za teba zaplatím
Prága városából;
zlatom, striebrom dajne
Kiveszlek,
na mysli mám ja tvoj
Kiváltlak
návrat neprestajne.
A nehéz rabságból.


Nehni sa, neuchoď,
„Arannyal,
môj jedinák ľúby!
Ezüsttel
Kto synom bude mi,
Megfizetek érted;
keď ťa 'úklad zhubí ?
Szívemen

Hordom én
Písmo to Maťkovi
A te hazatérted.
patrí Huňadskému,

do vlastných jeho rúk.
„Ne mozdulj,
nikomu inému.“
Ne indulj,

Én egyetlen árvám!
Z čierneho vosku naň
Ki lesz az
udrúc pečať, vzhliadla:
Én fiam
čeľaď von nádvorná
Ha megejt az ármány?
čaká u zábradlia.

„Adassék
„Kto skôr, toť, zanesie
A levél
list do Prahy? Sto mu
Hunyadi Mátyásnak,
dukátov za cestu,
Tulajdon
i paripu k tomu —
Kezébe,

Senkinek se másnak.”
„Ja, ja; mne sedem dní

dosť, hoc moc ta krokov — “
Fekete
„Láske mi srdca, ach,
Viaszból
celých sedem rokov!"
Nyom reá pecsétet;

Könyöklőn
„Ja. ja; i s odvetou
Várnak az
som tu do nedele —“
Udvari cselédek.
„Láske mi srdca, ach.

tri mesiace celé!
„Ki viszi

Hamarabb
Bože môj, prebože.
Levelem Prágába?
čos’ mi nedal krý’la,
Száz arany,
aby som materskú
Meg a ló,
túžbu dohonila!?“ —
Teste fáradsága.”


A. čierny, túlili!
„Viszem én,
havran trieli vtedy;
Viszem én,
na štíte Huňada
Hét nap elegendő.”
podobný mu sedí.
„Szerelmes

Szivemnek
Spustil sa, shodil sa
Hét egész esztendő!”
z búrky čierno-sinej.

vychytil lístoček
„Viszem én,
z ruky materinej.
Hozom én

Válaszát három nap.”
„ Chytro sa za vtákom!...
„Szerelmes
Odnímte mu!“ Zápät
Szivemnek
uteká pohona,
Három egész hónap!”
vtáka sraziť, zlapať —

„Istenem,
Vtáka nie jedného,
Istenem,
i sto množstvo zloví:
Mért nem adál szárnyat,
ni chýru, ni slychu
Hogy utól-
po listonošovi.
Érhetném

Az anyai vágyat!” –
Do mraku honia ho

darmo, v horách hoci •
S ahol jön,
na okno vdovino
Ahol jön
ťuk-ťuk! o polnoci.
Egy fekete holló;

Hunyadi
Kto klope, čo klope ?
Paizsán
Čierny havran ! V jeho
Ül ahhoz hasonló.
zobáku lístok však,

či dač’ podobného.
Lecsapott,

Lecsapott
„Červená pečať ním ;
Fekete szélvészből,
spôsob poskladania —:
Kikapá
ó, čo ho písala,
Levelét
ruka požehnaná!“
Az anyai kézből.

„Hamar a
Madarat!…
El kell venni tőle!”
Szalad a
Sokaság
Nyomba, hogy lelője.

Madarat
Nem egyet,
Százat is meglőnek:
Híre sincs,
Nyoma sincs
A levélvivőnek.

Napestig
Az erdőn
Űzeti hiába:
Éjfelen
Kocognak
Özvegy ablakába.

„Ki kopog?
Mi kopog?
Egy fekete holló!
Nála még
A levél,
Vagy ahhoz hasonló.

Piros a
Pecsétje;
Finom a hajtása:
Oh áldott,
Oh áldott
A keze-irása!”


添加译本