Arte poéticaJamís, Fayad 译

Ars poeticaJán Smrek 译


A Andor Németh
Som básnik – básnictvo však samo

pramálo zaujíma ma.
Sí, soy poeta, ¿pero a mí que puede
Či na oblohe žiariť plamom
interesarme la poesía en sí misma?
aj hviezda nočnej rieky má?
No sería tan bello si la estrella

del río nocturno subiese al cielo.
Čas vyparí sa čosi-kamsi,

za mliekom bájok neblazniem,
El tiempo fluye lento, despacioso.
pravého sveta dúšok dám si,
No cuelgo de la leche de las fábulas
navrchu s nebesami z pien.
pues sorbo un mundo puro, verdadero,

coronado por un cielo espumoso.
Pekný je prameň! – v ňom sa kúpať!

Len skok, a chvenie, pokojnosť
Bello es el manantial, ¡bañarse en él!
v objatí sú a z peny stúpa
Mientras la calma y el temblor se abrazan,
pôvabne múdra štebotnosť.
entre la espuma nace, inteligente,

la dichosa, feliz conversación.
Básnici iní - čo ma po nich?

Špiniaci sa až po prsia,
¡Y qué me importan los demás poetas!
nech šaľbou malieb vymyslených
Que hasta la misma pechuga se ensucien
a liehmi omamujú sa.
y que finjan estar muy embriagados

de imágenes fabricadas y alcohol.
Ja prekročím tú krčmu doby

až po smysel, aj ponad to!
Yo dejo atrás este bar del presente,
Nedám sa tupo na spôsoby,
dejo atrás la razón, y ¡mucho más!
byť hlupák sluha ledakto.
¡Qué vil sería si fingiera ser,

con mi mente tan libre, un criado estúpido!
Jedz, pi, miluj, spi! Ty sa meraj

univerzom, to nech ťa ctí!
¡Que comas, bebas, abraces y duermas!
Ni syčiac neslúcham ja vera
¡Y que te midas con el universo!
zlé, kaličiace mocnosti.
¡Ni aún a regañadientes serviré

de criado a los pobres opresores!
Nuž nech som šťastný - bez jednačky!

Inak ma hockto pohaní
¡No hago pactos! ¡Déjame ser feliz!
a poznačia ma rudé fliačky,
Si no, cualquiera a mí me ofendería,
v horúčkach miazga vyschne mi.
alguien me encontraría manchas rojas

y absorbería la fiebre mis savias.
Nie, ja už ústa nezapchám si.

K rozumu vznášam ponosu.
No, yo no cierro mi boca litigante.
Storočie, to sa ku mne hlási:
A la razón me quejo de mis penas.
sedliaci, orúc, pri mne sú;
El siglo me contempla, protector.

El labrador, arando, piensa en mí.
mňa tuší telo robotníka,

keď pohne údmi ustato,
El cuerpo del obrero me presiente
pred kinom mňa si čakať zvyká
entre dos movimientos secos, rígidos.
chasník, v kabáte obdratom.
Por mí espera en la puerta de algún cine,

de noche, el mozalbete mal vestido.
A oplanov kde stojí tábor,

postaviť veršu môjmu hať,
Y donde batallones de granujas
bratské tanky sa ako diabol
van contra mis poesías enfiladas,
rozbehnú rým môj rozhučať.
se echan a andar los tanques fraternales

a traquetear mis rimas por el mundo.
Ja vravím: Človek ešte nie je

veľký, no predstáv nesmiernych.
Esto digo: que aún no es grande el hombre,
Nech sprevádzajú jeho deje
aunque él, irrazonable, si lo crea.
láska a duch: sa zrodil z nich!
Que sus padres no le pierdan de vista;
padre y madre:¡la razón y el amor!


添加译本