¿Pero quién me prohibe hablar de mis tormentos
Snáď rozpovedať smiem, po ceste domov
mientras iba a mi hogar?
o čom som premýšľal?
Como un suave rocío descendía en el césped
Na trávnik zamat tmy sa s výšky stromov
la tibia oscuridad
práve jak dáždik stlal
y las delgadas hojas, debajo de mis plantas,
a ako decko, keď ho niekto udrie,
como niños golpeados, murmurando en voz baja,
štkalo mi pod nohami lísťa útle,
giraban sin cesar.
s ktorým sa vietor hral.
Las malezas espiaban en cuclillas, al mismo
Pátravo, učupené v kruhu, striehly
borde de la ciudad.
kry v mestskom chotári.
El viento del otoño se tambaleaba, lento.
V jesennom vetre podchvíľou sa prehly.
La tierra, en su humedad,
Zvlhnuté výpary
recelosa acechaba los despiertos faroles.
prsti sa k lampám kradly ako mačky;
Cerca de mi camino graznó un pato salvaje
v jazere, kade som šiel, divé kačky
echándose a volar.
splašene tápaly.
Pensé: si alguien me ataca, cómo pues defenderme
Priam myslel som, v tej pustote snáď na mňa
en esta soledad.
skočí zlý chlap, či zver.
Y un hombre en ese instante apareció en el verde,
A ajhľa, náhle vynoril sa z temna
mas no dejó de andar.
človek, no ďalej šiel.
Vi como se alejaba. Él podría robarme
Pozrel som za ním. Ozbíjať ma mohol,
pues ni siquiera tengo ganas de defenderme:
veď brániť sa, niet, vo mne chuti mnoho,
¡mi miseria es total!
keď som tak zbedačel.
Pueden tomar en cuenta lo que he telefoneado
Môžu dať v záznam moje telefony,
y a quién, cuándo y por qué,
hovory, ba aj sny.
y consignar en actas mi suenos, con los nombres
Nech v aktá vpíšu si aj moje stony,
de aquellos que los ven.
opatria číslami.
No me imagino cuándo hallarán un motivo
Čo ja viem, kedy si dosť nájdu príčin,
No me imagino cuándo hallarán un motivo
kartotéku, čo práva moje ničí,
mi derecho de ser.
na svetlo vyniesť tmy.
Y en este país mío las frágiles aldeas
A v krajine, tam dediny jak zbité
(mi madre nació allí)
- veď mi mať zrodily! -
se cayeron del árbol viviente del derecho
so stromu práva, čo malo byť žité
como estas hojas, y
odpadly bez sily
si la arrugada mala suerte las pisotea,
jak listy tu a pod nešťastia pätou
cada una rechina gritando su miseria
keď ocitnú sa, zarachotiac biedou,
y al polvo va a morir.
zmenia sa v mohyly.
Yo así no imaginaba el orden. Tal no era
Ó, nie tak som si predstavoval v duši
de mi alma el anhelar.
poriadok v krajine.
No pensé que la vida pudiera ser tan fácil
Že sa len potmehúd, čo falši slúži,
para el astuto, ¡ay!
Dostane k hostine.
Ni creí que la gente votara, cabizbaja,
Nechcel som ľud, čo trasie sa, keď volí,
con terror, para luego reir sin freno cuando
čo klopí zrak, a plesá v smelej vôli
la cena funeral.
na kare jedine.
No era así como yo me imaginaba el orden.
Ó, ja nie takto som si predstavoval
A pesar de que a mí
poriadok. A mňa ver’
me golpeaban tanto –sin yo saber por qué–
už v detstve neviem prečo zauškoval
cuando era un pequeñín,
všelikto, kto len chcel,
y una buena palabra me hubiera hecho más dócil.
bárs za láskavé slovo bol bych skákal.
Mi madre estaba lejos y mis parientes eran
No cudzí bili, znal som, keď som plakal
tan ajenos, ¡oh, sí!
a myslel na mater.
He crecido. En mis dientes una materia extrana
Podrástol som už. Materia cudzia
el tiempo acumuló
v zuboch mi vývodí,
y en el pecho la muerte. Pero tengo derechos
jak v srdci smrť. No právo mám, i pľúca
y todavía no soy
a ešte nechodí
y en el pecho la muerte. Pero tengo derechos
duša len spávať do mňa, nemám kožku
y todavía no soy
takú vzácnu, bych zniesol v zrelom mozgu,
no es tan caro que calle aun a sabiendas de
že nemám slobody!
¡que no soy libre, no!
Môj veliteľ, ten z vnútra môjho velí!
¡Mi verdadero jefe guía en mí, dentro! Somos
Nie šelmy, ľudia sme –
conciencia, humanidad,
um sme! A v dátach kartoték, kým verí,
y no fieras. Si el pecho madura los anhelos
srdce nám nezmizne.
nunca lo archivarán.
Príď, sloboda! Ty poriadok mi nastoľ,
¡Ven a mí, libertad, ven a parir el orden,
bych – syn tvoj pekný, vážny – v náukach rástol,
y a tu hijo hermoso y grave enséñale a las buenas
no aj hry dožič mne!
y déjale jugar!