Balada
Ballada
Totka Agnes’ na potoku
Ágnes asszony a patakban
biele prestieradlo perie;
Fehér lepedőjét mossa;
bielu plachtu, skrvavenú
Fehér leplét, véres leplét
plachtu prúd jej chvce-berie.
A futó hab elkapdossa.
.....Ó, milosrdný Otče, neopusť !
Oh! irgalom atyja, ne hagyj el.
Shlúknu sa ta uličníci :
Odagyűl az utcagyermek:
Totka, čo periete? — „Hach, tu
Ágnes asszony, mit mos kelmed?
vy? — Cit, cite! Krv z kurčaťa
"Csitt te, csitt te! csibém vére
sfafrila mi tenkú plachtu.“
Keveré el a gyolcs leplet."
.....Ó, milosrdný atd.
Oh! irgalom atyja, ne hagyj el.
Súsedy sa sbebnú: Kde ti
Összefutnak a szomszédnők:
muž, Agneška ? zahriač ľudí —
Ágnes asszony, hol a férjed?
„Stvorička, veď spí on v izbe!
"Csillagom, hisz ottbenn alszik!
Neiďme dnu, bo sa z budí.
Ne menjünk be, mert fölébred."
.....Ó, milosrdný atď.
Oh! irgalom atyja, ne hagyj el.
Príde hajdúch: Agnesa, hneď
Jön a hajdu: Ágnes asszony,
do areštu sober sa ty.
A tömlöcbe gyere mostan.
„Joj, holúbku, jak ísť môžem,
"Jaj, galambom, hogy' mehetnék,
pokým flak ten nevypratý!?“
Míg e foltot ki nem mostam!"
.....Ó, milosrdný atď.
Oh! irgalom atyja, ne hagyj el.
Žalár v hĺbke: sotva v stave
Mély a börtön: egy sugár-szál
veň sa paprsk dopratať; och,
Odaférni alig képes;
vlas ten, toť, žalára slnce,
Egy sugár a börtön napja,
jeho noc však plná mátoh!
Éje pedig rémtül népes.
.....Ó, milosrdný atď.
Oh! irgalom atyja, ne hagyj el.
Chúďa, Agnesa v ten denne
Szegény Ágnes naphosszanta
hladí lúč, sťa do oblôčka,
Néz e kis világgal szembe,
hladí stípkom, — lúč sa všetok
Néz merően, - a sugárka
do Jedného vmiesti očka.
Mind belefér egy fél szembe.
.....Ó, milosrdný atď.
Oh! irgalom atyja, ne hagyj el.
Bo, ledaže odvráti sa,
Mert, alighogy félre fordul,
shon ju príšer v tanec vábi;
Rémek tánca van körűle;
nech nie svetielce to malé,
Ha ez a kis fény nem volna,
tak, sa jej zdá: zblaznela by.
Úgy gondolja: megőrülne.
.....Ó, milosrdný atď.
Oh! irgalom atyja, ne hagyj el.
Vtom však, čas uplynúc, závor
Ím azonban, időtelve,
temnice jej škripne v uši:
Börtönének zárja nyílik:
Agnesa pred súdny dvor
Ágnes a törvény előtt
stane rúče, jak sa sluší.
Megáll szépen, ahogy illik.
.....Ó, milosrdný atď.
Oh! irgalom atyja, ne hagyj el.
Kroj si sriadi, dbá na ručník,
Öltözetjét rendbe hozza,
šata aby šumná riasa;
Kendőjére fordít gondot,
vlasí tu-tam zhladí kader,
Szöghaját is megsimítja
nech nemyslia: fiomiatla sa.
Nehogy azt higgyék: megbomlott.
.....Ó, milosrdný atď.
Oh! irgalom atyja, ne hagyj el.
Ako vkročí: zelený stôl,
Hogy belép, a zöld asztalnál
uňho vážni páni starí;
Tisztes őszek ülnek sorra;
s ľútosťou ju obzerajú,
Szánalommal néznek ő rá,
bez, hnevu, bez chmury v tvári.
Egy se mérges, vagy mogorva.
.....Ó, milosrdný atď.
Oh! irgalom atyja, ne hagyj el.
„Ženička, čos’ zrobila? Hriech
"Fiam, Ágnes, mit miveltél?
hrozný, ťažká obžaloba!
Szörnyü a bűn, terhes a vád;
Páchate! sám, hla, tvoj frajer,
Ki a tettet végrehajtá
vyznal, že ste vinní oba.
Szeretőd ím maga vall rád."
.....Ó, milosrdný atď.
Oh! irgalom atyja, ne hagyj el.
On odvisne zajtra, on, čo
"Ő bitón fog veszni holnap,
zabil tvojho muža; tebe
Ő, ki férjedet megölte;
do smrti však príde pykať
Holtig vizen és kenyéren
v rabstve o vode i chlebe.“
Raboskodva bünhödöl te."
.....Ó, milosrdný atď.
Oh! irgalom atyja, ne hagyj el.
Zobzerá sa Agnes’, zvedieť
Körültekint Ágnes asszony,
chtiac, či vládze smysly zcela?
Meggyőződni ép eszérül;
Čuje hlas, rozumie slovám,
Hallja a hangot, érti a szót,
a kým to zná: „Nezblaznela.“
S míg azt érti: "meg nem őrül."
.....Ó, milosrdný atď.
Oh! irgalom atyja, ne hagyj el.
No, čo o mužovi riekli,
De amit férjéről mondtak
reč to taká divo-pustá;
A szó oly visszásan tetszik;
len to jasné jej, že ju
Az világos csak, hogy őt
domov viacej neprepustia.
Haza többé nem eresztik.
.....Ó, milosrdný atď.
Oh! irgalom atyja, ne hagyj el.
Nuž. nariekať počne, fikať,
Nosza sírni, kezd zokogni,
slzy lejúc rovno pľute:
Sűrü záporkönnye folyván:
s Talie tak prší rosa,
Liliomról pergő harmat,
vodné perly s kriel labute.
Hulló vizgyöngy hattyu tollán.
.....Ó, milosrdný atď.
Oh! irgalom atyja, ne hagyj el.
„Velkomožní páni, majte
"Méltóságos nagy uraim!
Boha v srdci — na mňa zrenia:
Nézzen Istent kegyelmetek:
doma práce moc, nemôž* m
Sürgetős munkám van otthon,
vám tu sedieť zatvorená.
Fogva én itt nem űlhetek."
.....Ó, milosrdný atď.
Oh! irgalom atyja, ne hagyj el.
V posteľnej tkvie škvrna plachte,
"Mocsok esett lepedőmön,
musím krv tú vybrať hľadieť:
Ki kell a vérfoltot vennem!
juj, nech b}' tam brud ten zostal,
Jaj, ha e szenny ott maradna,
kde by som sa musela dieť!?“
Hová kéne akkor lennem!"
.....Ó, milosrdný atď.
Oh! irgalom atyja ne hagyj el.
Jeden na druhého pozrú
Összenéz a bölcs törvényszék
sudcovia, očujúc taký
Hallatára ily panasznak.
ponos. Ticho. Ústa mlčia.
Csendesség van. Hallgat a száj,
iba_ čo hlasujú zraky.
Csupán a szemek szavaznak.
.....Ó, milosrdný atď.
Oh! irgalom atyja, ne hagyj el.
„Domov choď, úbohá žena !
"Eredj haza, szegény asszony!
Vybiel plachtu skrvavelú;
Mosd fehérre mocskos lepled;
domov iď, Boh daj ti sily
Eredj haza, Isten adjon
a milosti k tomu dielu.“
Erőt ahhoz és kegyelmet."
.....Ó, milosrdný atď.
Oh! irgalom atyja, ne hagyj el.
A Agnesa na potoku
S Ágnes asszony a patakban
prestieradlo znova perie;
Lepedőjét újra mossa;
bielu plachtu, čistú plachtu
Fehér leplét, tiszta leplét
náhly prúd jej chyce-berie.
A futó hab elkapdossa.
.....Ó, milosrdný atď.
Oh! irgalom atyja, ne hagyj el
Bo nadarmo plátno čisté,
Mert hiában tiszta a gyolcs,
krvi znak v ňom celkom bledý
Benne többé semmi vérjel:
Agnesa ho vždy zrie ešte,
Ágnes azt még egyre látja
práve tak, jak v non 7'ŕn/v.
S épen úgy, mint akkor éjjel.
.....Ó, milosrdný atď.
Oh! irgalom atyja, ne hagyj el.
Od svitu do mraku stáva
Virradattól késő estig
vo vode u stolca: prudký
Áll a vízben, széke mellett:
tok jej kudlí chvejnú tôňu.
Hab zilálja rezgő árnyát,
bludár vetrík vlasí skrutky.
Haja fürtét kósza szellet.
.....Ó, milosrdný atď.
Oh! irgalom atyja, ne hagyj el.
Za mesačných nocí vše, keď
Holdvilágos éjjelenkint,
v rancoch vody luna íska:
Mikor a víz fodra csillog,
s pleskom zaostávajúcim
Maradozó csattanással,
biely piest jej vo svet blýska.
Fehér sulyka messze villog.
.....Ó. milosrdný atď.
Oh! irgalom atyja, ne hagyj el.
Tak to ide s roka na rok,
És ez így megy évrül-évre;
v zime, v lete, bez spočinú;
Télen-nyáron, szünet nélkül;
svieža tvár jej škrie úpekom,
Harmat-arca hő napon ég,
kolienka jej mrazom sinú.
Gyönge térde fagyban kékül.
.....Ó. milosrdný atď.
Oh! irgalom atyja, ne hagyj el.
Šedivejú chlpy vlasí,
Őszbe fordul a zilált haj,
vranné raz, sfa eben vlásky:
Már nem holló, nem is ében;
na hladkom sa obličaji
Torz-alakú ránc verődik
potyorné sberkajú vrásky.
Szanaszét a síma képen.
.....Ó, milosrdný atď.
Oh! irgalom atyja, ne hagyj el.
A. Agnesa na potoku
S Ágnes asszony a patakban
vetchý strap svoj perie, perie —
Régi rongyát mossa, mossa -
Z bielej plachty rusliny jej
Fehér leple foszlányait
divoký prúd chváce-berie.
A szilaj hab elkapdossa.
.....Ó, milosrdný Otče. neopusť!
Oh! irgalom atyja, ne hagyj el.