V purpure prišiel od Východu,
Z Východu prišiel v plášti z nachu,
za vpádu rýmov v prasvit zôr.
keď vzniká rým v praohni rán,
Z jarený vínom, na paripe
na paripe, zjarený vínom
prišiel a s lutnou, spevom si
a s lutnou v ruke spievajúc
Pra-Kajan ku mne prisadol.
prisadol ku mne Besov Pán.
Samopašník, mi v uši nôti,
Rujný junák v ucho mi nôti,
ja počúvam a prúdi mok.
popíjame veľkolepe —
Ružové zore v dlhom rade
kým dlhý rad zôr v svite rána
prešuchnú sa a opilé
prekĺzne a omámene
klopú nám, klopú na oblok.
na obloku nám zaklepe.
Stratené blaho Svät-Východu,
Zmar šťastia Východu svätého,
prítomnosť táto, dnešok psí
prítomnosť, čo v bahno klesá,
a cifrovaná budúcnosť — hmla
a Budúcnosť hmlou vyfintená
na vínnom stole tančia, kým
na vínnom stole tancuje,
Pra-Kajan so mnou zápasí.
kým Pán Besov so mnou rve sa.
Ja v mrcha žakete si driemem,
Ja v zlom žakete podriemkávam,
on skvie sa v nachu plápole.
na pleciach Pána Besov nach;
Krucifix, voskovice, chmúra.
tu kríž čnie, sviečky blčia v chmure,
Veľký to turnaj, neúfny.
veľturnaj v nekonečna rmut
A víno tečie po stole.
a víno prúdi v ručajach.
Od čias starého Babylonu
Od čias starého Babylonu
Pra-Kajan so mnou bojuje.
bojuje so mnou mamu chán —
Tam snáď môj dáky predok chlipný
môj bludný predok znal ho tiež snáď —
blúdil, odvtedy druhom mi,
odvtedy druhom, otcom mi je,
otcom, cisárom, bohom je.
cisárom, bohom, Besov Pán.
Korheľ Apollón, výsmešnícky,
Korheľ Apoll má výsmech v tvári,
skíza mu plášť a čaká kôň,
plášť skĺzol z pliec a čaká kôň! —
no víri bál a hučí turnaj.
Však trvá ples a turnaj hučí,
Vandruje, stále vandruje
kým pohár v kruhu blúdi vše,
pohár po stole krvavom.
ten krvavý len zúri zhon.
„Pán veľkomožný, druh môj prajný,
Láskavý, veľkomožný druhu,
pusť ma už, hlavu ťažkú mám.
pusť ma, už tiaži hlavu mam;
Mnoho už z dobrôt, mnoho bolo,
priveľa bolo z dobrôt hodu,
dosť bolo hriechu, nocí, túh,
dosť bolo hriechu, nocí, túh,
dosť lásky, otče, prisahám.“
tej lásky, otče, dosť už mám.
Zlomenú lutnu stonúc núkam,
Stonúc mu núkam trosky lýry,
zlomené srdce, ale on
vrak srdca — on prepuká v smiech,
chechtá sa. Život víri, jachá
s rachotom život rušia, cvála
spevavej našej, krvavej
— na rtoch spev vína, krvi pach —
a svätej krčmy pod oknom.
pod oknom svätostánku viech.
„Pane, vstúp s iným v súboj, mne je
Choď s iným zápasiť už, pane,
radosť nie radosť, ponurý
mňa neteší radosti dar,
hlavybôľ len je mámor, sláva,
od mamu, slávy hlava bolí,
v mizerných snoch sa zodrali
už zodral sa v snoch pľuhavých
ľvie moje hrdé pazúry.“
ten hrdopyšný leva spár.
„Maďarská, pane, moja hruda,
Pane, tá moja rodná hruda
jalová, vyžmýkaná. V čom
je jalová a vyprahlá,
ten veľký mámor je, čo núkaš?
čo platí ponúk tvojho mamu,
Čo stoja zmluvy vína, žíl?
čo stojí človek, keď v žilách
Čo človek, keď je Maďarom?“
mu žiar maďarskej krvi plá?
„Pane, ja túlavý som sluha,
Som bedár, pane, bludný sluha,
vysatý blázon, pária.
zodratý, veľký blázon len.
Nač piť už teraz do nemoty?
Nač piť už teraz do úmoru?
Groš nemám, viera ufrnkla,
Niet groša, viera uprchla,
sila je v ťahu, umriem ja.“
niet sily, čaká smrti sen.
„Pane, mám matku: svätá žena.
Mám matku, pane, sväticou je,
Mám Lédu: požehnaná buď.
mám Lédu, nech je blažená.
Aj zopár zábleskov mám snivých,
I zopár zábleskov mám snivých,
aj druhov pár. A pod dušou
pár verných druhov, pod dušou
ohavný veľký močiar: brud.“
však hnusu veľmočiar stená.
„Snáď by som aj pár pesničiek mal,
Mal by som azda i pár piesní,
veľký spev, bujný, nový tón,
pár bujných, nových spevov, hej,
no pozri, v prasúboji tomto
ale, hľa, tuším klesnúť musím
ja padnúť chcem, ja ležať chcem
pod stôl s tou ťarchou mámoru
pod stolom a pod mámorom.“
v tej našej borbe odvekej.
„Smutného sluhu prepusť, pane,
Prepusť smutného sluhu, pane,
veď ničoho niet, dobre viem,
len jedno je tu, o čom viem:
len istota, pra-istá Skaza.
istota starodávnej Skazy.
Netráp ma, nešiaľ, nespíjaj.
Netráp ma, nemám, nenapájaj,
Pane, ja viacej nepijem.“
pane, ja viacej nepijem!
„Mám čemer, hnus svoj, veľkú hrôzu
Mňa čemer, úžas veľký kvári,
a chorý, vetchý driek svoj mám.
driek uvädnutý, chorý mám,
Naposled pred tebou sa kloním
pokloním sa ti naposledy,
a o zem hodím pohár svoj.
a už o zem udriem pohár,
Pane, ja sa ti poddávam.“
pane, ja sa ti poddávam.
A hľa, už sadá na paripu,
Hľa, vidím: na tátoša sadá,
potľapká ma, sa zarehce
v plece ma udrie Besov Pán
a diaľ ho nesú s pejkom jeho
a so smiechom ho unášajú
pohanské spevy, jasy zôr,
pohanské piesne rujných rán —
bosorské vetry, horúce.
v čarovne vrelý vetrov van.
Z Východu k Západu zas v nový,
Tak z Východu na Západ letí
pohanský turnaj letí on
v nových pohanských zhonov lom
a s krucifixom, s črepmi čaše
a ja s krížom, rozbitou čašou,
ja, meravo sa ceriaci,
strnule-živý — s telom chladným —
chladný, sa vystriem pod stolom.
vystriem sa rúče pod stolom.