V purpure prišiel od Východu,

Sa Istoka dođe u purpurnom plaštu

za vpádu rýmov v prasvit zôr.

U zoru rima prastarih, kobnih.

Z jarený vínom, na paripe

Dođe razigran, na konju belom,

prišiel a s lutnou, spevom si

Sa svojom pesmom, raspevan,

Pra-Kajan ku mne prisadol.

I sede kraj mene drevni Zlobnik.

Samopašník, mi v uši nôti,

Raskalašno momče kraj uha mi svira,

ja počúvam a prúdi mok.

Pijemo, pijemo, slušam ga do zore.

Ružové zore v dlhom rade

Crvene zore donose more,

prešuchnú sa a opilé

prolaze kraj nas pjane, raspevane,

klopú nám, klopú na oblok.

I kucaju nam u prozore.

Stratené blaho Svät-Východu,

Svetog Istoka izgubljeni mir,

prítomnosť táto, dnešok psí

To je prokletstvo našeg sna na javi,

a cifrovaná budúcnosť — hmla

A budućnost naša magleno.mutna

na vínnom stole tančia, kým

Ko pjana čigra po stolu igra,

Pra-Kajan so mnou zápasí.

Dok Zlobnik drevni sa mnom se davi.

Ja v mrcha žakete si driemem,

Ja u trošnom žaketu dremljem,

on skvie sa v nachu plápole.

No Zlobniku drevnom purpur se toči.

Krucifix, voskovice, chmúra.

Raspelo. Dve sveće. Polutmina.

Veľký to turnaj, neúfny.

Ovo je igra viteška, teška,

A víno tečie po stole.

Po stolu se toči vino naših noći.

Od čias starého Babylonu

Od vremena vavilonskih

Pra-Kajan so mnou bojuje.

Zlobnik se drevni sa mnom bori,

Tam snáď môj dáky predok chlipný

Moj predak davni s njim zametnu kavgu,

blúdil, odvtedy druhom mi,

Od tada on je moj saputnik večni,

otcom, cisárom, bohom je.

Otac moj, car moj, bog najgori.

Korheľ Apollón, výsmešnícky,

Apolon-bekrija tužna lica

skíza mu plášť a čaká kôň,

Ogrće plašt svoj, konja se maša,

no víri bál a hučí turnaj.

Al΄ traje bol, igra se igra,

Vandruje, stále vandruje

Kruži, jednako po stolu kruži,

pohár po stole krvavom.

Po krvavom stolu krvava čaša.

„Pán veľkomožný, druh môj prajný,

„Vaše veličanstvo, milostivi druže,

pusť ma už, hlavu ťažkú mám.

Oprosti, glava več klonu u krilo,

Mnoho už z dobrôt, mnoho bolo,

Mnogo je, mnogo bilo već sreće,

dosť bolo hriechu, nocí, túh,

Mnogo grehova, čežnji, noći,

dosť lásky, otče, prisahám.“

Oče, mnogo je ljubavi već bilo.“

Zlomenú lutnu stonúc núkam,

Već slomljen nudim slomljenu liru,

zlomené srdce, ale on

Slomljeno srce, al΄ on se smeje, grči.

chechtá sa. Život víri, jachá

Život pomamno prolazi, juri

spevavej našej, krvavej

Raspevan, krvav, pijan život

a svätej krčmy pod oknom.

Pod prozorom u toj svetoj krčmi.

„Pane, vstúp s iným v súboj, mne je

„Gospode, s drugim začni kavgu,

radosť nie radosť, ponurý

Za mene radost nije radost prava,

hlavybôľ len je mámor, sláva,

Glavobolja su mi i zanos i slava.

v mizerných snoch sa zodrali

Surovi su snovi zatupeli

ľvie moje hrdé pazúry.“

Gorde kandže lava.“

„Maďarská, pane, moja hruda,

„Oče, moja ke gruda mađarska gruda,

jalová, vyžmýkaná. V čom

Jalova, besplodna. Šta vredi makar

ten veľký mámor je, čo núkaš?

Ti me bodrio u zanosu silnom?

Čo stoja zmluvy vína, žíl?

Šta vredi vina i krvi žrtva?

Čo človek, keď je Maďarom?“

Šta vredi čovek kad je Mađar?

„Pane, ja túlavý som sluha,

„Gospode, ja sam bedni, bludni sluga,

vysatý blázon, pária.

Iscrpljena, lomna, luda golema.

Nač piť už teraz do nemoty?

I zašto da pijem do besvesti sada?

Groš nemám, viera ufrnkla,

Novca nemam, vera mi presahla,

sila je v ťahu, umriem ja.“

Snaga mi nesta, spasa mi nema.“

„Pane, mám matku: svätá žena.

„Gospode, imam majku: sveta žena,

Mám Lédu: požehnaná buď.

Imam Ledu: blagoslovena bila,

Aj zopár zábleskov mám snivých,

Imam još po koji blistavi san,

aj druhov pár. A pod dušou

I vernika dva-tri. A u dnu duše

ohavný veľký močiar: brud.“

Močvarno blatište: leglo zlih sila.“

„Snáď by som aj pár pesničiek mal,

„Imao bih još po neku pesmu,

veľký spev, bujný, nový tón,

U meni buja jedna strasna pesma,

no pozri, v prasúboji tomto

No, eto, stojim već spreman da padnem

ja padnúť chcem, ja ležať chcem

Pod sto, pod zanosa sto,

pod stolom a pod mámorom.“

Večna ova borba ostavi me bez sna.“

„Smutného sluhu prepusť, pane,

„Gospode, oprosti slugi tužnom,

veď ničoho niet, dobre viem,

Nemam više ništa od tebe kriti,

len istota, pra-istá Skaza.

Izvestan sam samo u sigurni pad.

Netráp ma, nešiaľ, nespíjaj.

Ne čaraj me, ne diraj, ne opipaj.

Pane, ja viacej nepijem.“

Gospode, ja više neću piti.“

„Mám čemer, hnus svoj, veľkú hrôzu

„Imam svoj čemer, svoju grozu,

a chorý, vetchý driek svoj mám.

Svoj bôni struk, usukan, sveo.

Naposled pred tebou sa kloním

Poslednji put pokloniću se tebi,

a o zem hodím pohár svoj.

O zemlju ću čašu tresnuti svoju,

Pane, ja sa ti poddávam.“

Gospode, ja ću se predati ceo.“

A hľa, už sadá na paripu,

I već vidim: On u sedlo skače,

potľapká ma, sa zarehce

Dodirne mi rame, smeje se kroz etar,

a diaľ ho nesú s pejkom jeho

I već ga nose, sve dalje i dalje,

pohanské spevy, jasy zôr,

Paganske pesme i vedre zore,

bosorské vetry, horúce.

I taj silni, vreli, mađijski vetar.

Z Východu k Západu zas v nový,

S Istoka leti na Zapad, sve dalje,

pohanský turnaj letí on

K novim paganskim igarama bola.

a s krucifixom, s črepmi čaše

A ja se raspelom, sa slomljenom čašom,

ja, meravo sa ceriaci,

Ohlađena tela, skamenjena oka,

chladný, sa vystriem pod stolom.

Ležim ukočen ispod stola.