Praveký KajanJán Smrek 译

O Diabo antigoErnesto Rodrigues 译


V purpure prišiel od Východu,
Do Oriente veio em manto de púrpura
za vpádu rýmov v prasvit zôr.
na aurora primordial das rimas.
Z jarený vínom, na paripe
Com ébrio prazer veio, a cavalo,
prišiel a s lutnou, spevom si
com seu instrumento, cantando,
Pra-Kajan ku mne prisadol.
sentou-se ao lado o Diabo antigo.
Samopašník, mi v uši nôti,

ja počúvam a prúdi mok.
Rude jovem, canta-me ao ouvido,
Ružové zore v dlhom rade
bebemos, bebemos e eu escuto.
prešuchnú sa a opilé
Em longas filas albas deslizam,
klopú nám, klopú na oblok.
vermelhas, e à minha janela
Stratené blaho Svät-Východu,
elas batem, embriagadas.
prítomnosť táto, dnešok psí

a cifrovaná budúcnosť — hmla
Do Santo Oriente a felicidade
na vínnom stole tančia, kým
perdida, este infame presente
Pra-Kajan so mnou zápasí.
e o futuro-bruma atraente
Ja v mrcha žakete si driemem,
dancam sobre uma mesa ébria,
on skvie sa v nachu plápole.
e luta comigo o Diabo antigo.
Krucifix, voskovice, chmúra.

Veľký to turnaj, neúfny.
Numa ruim jaqueta eu cabeceio,
A víno tečie po stole.
púrpura sobre o Diabo antigo.
Od čias starého Babylonu
Crucifixo, duas velas, dor.
Pra-Kajan so mnou bojuje.
Grande e sem fim triste torneio,
Tam snáď môj dáky predok chlipný
e o vinho espalha-se na mesa.
blúdil, odvtedy druhom mi,

otcom, cisárom, bohom je.
Desde os velhos tempos babilónicos
Korheľ Apollón, výsmešnícky,
luta comigo o Diabo antigo.
skíza mu plášť a čaká kôň,
Esteve lá talvez um avô devasso
no víri bál a hučí turnaj.
e desde então é meu cumplice,
Vandruje, stále vandruje
meu pai, meu deus, imperador.
pohár po stole krvavom.

„Pán veľkomožný, druh môj prajný,
Bêbedo Apolo de rosto irónico,
pusť ma už, hlavu ťažkú mám.
seu manto cai, espera o cavalo,
Mnoho už z dobrôt, mnoho bolo,
mas segue o baile e o torneio ruge.
dosť bolo hriechu, nocí, túh,
Na mesa de sangue coberta,
dosť lásky, otče, prisahám.“
o corpo ora vai, ora vem.
Zlomenú lutnu stonúc núkam,

zlomené srdce, ale on
«Senhor, meu companheiro benévolo,
chechtá sa. Život víri, jachá
deixa-me ir, pesa-me a cabeça.
spevavej našej, krvavej
Já tive coisas boas de mais,
a svätej krčmy pod oknom.
muitos vícios, noites, desejos,
„Pane, vstúp s iným v súboj, mne je
meu pai, já tive assaz de amor.»
radosť nie radosť, ponurý

hlavybôľ len je mámor, sláva,
Comendo, dou-lhe a lira quebrada,
v mizerných snoch sa zodrali
o quebrado coração, e ele ri.
ľvie moje hrdé pazúry.“
Veloz vai, vem, corre a Vida sob
„Maďarská, pane, moja hruda,
nossa canora, em sangue e ébria,
jalová, vyžmýkaná. V čom
santa janela de taberna.
ten veľký mámor je, čo núkaš?

Čo stoja zmluvy vína, žíl?
«Senhor, luta com outro, a alegria,
Čo človek, keď je Maďarom?“
para mim, não é alegria.
„Pane, ja túlavý som sluha,
Fama e ebriez são enxaquecas.
vysatý blázon, pária.
Em torpes sonhos se gastaram
Nač piť už teraz do nemoty?
as soberbas garras de leão.
Groš nemám, viera ufrnkla,

sila je v ťahu, umriem ja.“
Senhor, meu torrão é o torrão húngaro,
„Pane, mám matku: svätá žena.
seco e estéril. Que quer teu grande
Mám Lédu: požehnaná buď.
incitamento à embriaguez?
Aj zopár zábleskov mám snivých,
Que vale de vinho sacrifício,
aj druhov pár. A pod dušou
de sangue? E o homem, se é húngaro?
ohavný veľký močiar: brud.“

„Snáď by som aj pár pesničiek mal,
Senhor, sou pobre servo errante,
veľký spev, bujný, nový tón,
um grande louco consumido,
no pozri, v prasúboji tomto
porquê beber até rebentar?
ja padnúť chcem, ja ležať chcem
Não tenho dinheiro, esfumou-se
pod stolom a pod mámorom.“
a fé, perdi a força, morro.
„Smutného sluhu prepusť, pane,

veď ničoho niet, dobre viem,
Senhor, tenho mãe: santa mulher.
len istota, pra-istá Skaza.
Tenho Leda: bendita seja.
Netráp ma, nešiaľ, nespíjaj.
Tenho um par de clarões dos meus sonhos,
Pane, ja viacej nepijem.“
um, dois adeptos. Sob a alma,
„Mám čemer, hnus svoj, veľkú hrôzu
um grande pântano: o horror.
a chorý, vetchý driek svoj mám.

Naposled pred tebou sa kloním
Haverá mesmo, talvez, um, dois cantos,
a o zem hodím pohár svoj.
uma ou duas canções lascivas,
Pane, ja sa ti poddávam.“
grandes e novas, mas quero cair,
A hľa, už sadá na paripu,
eis, sob a mesa, na ebriez
potľapká ma, sa zarehce
deste torneio primitivo.
a diaľ ho nesú s pejkom jeho

pohanské spevy, jasy zôr,
Senhor, deixa ir teu servo triste,
bosorské vetry, horúce.
nada existe, só a Certeza,
Z Východu k Západu zas v nový,
a primitiva Certeza, a ruína
pohanský turnaj letí on
certa, não me encantes, embriagues,
a s krucifixom, s črepmi čaše
batas. Senhor, não bebo mais.
ja, meravo sa ceriaci,

chladný, sa vystriem pod stolom.
Sinto náuseas, grande repugnância,
o corpo cansado e doente.
Pla última vez á tua frente
me inclino e o copo deito ao chão.
Senhor, eu a ti me submeto.»

E vejo como salta a cavalo,
me bate no ombro, ri muito,
e cantos pagãos, albas alegres,
ventos ardentes embruxados,
transportam-no para a distancia.

Voa de Oriente para Ocidente,
pra novos torneios pagãos
corre, e eu, de crucifixo, copo
partido, corpo frio, alegre
e hirto caio sob a mesa.


添加译本