Praveký KajanJán Smrek 译

Il Demone ancestraleCikos Ibolja 译


V purpure prišiel od Východu,
Venne dall’Est, di porpora ammantato,
za vpádu rýmov v prasvit zôr.
all’alba delle rime recondite.
Z jarený vínom, na paripe
In groppa a un destriero, con l’umore inebriato,
prišiel a s lutnou, spevom si
con gli strumenti musicali e cantando,
Pra-Kajan ku mne prisadol.
il Demone ancestrale, accanto a me si sedette.
Samopašník, mi v uši nôti,

ja počúvam a prúdi mok.
Giovane scapestrato, nelle orecchie mi canta,
Ružové zore v dlhom rade
beviam’, beviam’, ed io lo sto ascoltando.
prešuchnú sa a opilé
Lunghe file di aurore rosse
klopú nám, klopú na oblok.
scivolano via ubriachi
Stratené blaho Svät-Východu,
sulle finestre bussando.
prítomnosť táto, dnešok psí

a cifrovaná budúcnosť — hmla
Felicità perduta dell’Oriente sacro,
na vínnom stole tančia, kým
Danzano sul tavolo, pieno di vino,
Pra-Kajan so mnou zápasí.
Questo vituperato presente
Ja v mrcha žakete si driemem,
E il futuro nebuloso inorpellato.
on skvie sa v nachu plápole.
Il Demone ancestrale, mi sfida in duello.
Krucifix, voskovice, chmúra.

Veľký to turnaj, neúfny.
Vestito, di giacca lacera, sto sonnecchiando,
A víno tečie po stole.
sulle spalle del Demone il vestito porporato.
Od čias starého Babylonu
Crocifisso, due candele, mestizia.
Pra-Kajan so mnou bojuje.
Una gran’ giostra è questa, mesta, infinita,
Tam snáď môj dáky predok chlipný
Sul tavolo, come una fiumana scorre il vino.
blúdil, odvtedy druhom mi,

otcom, cisárom, bohom je.
Il Demone ancestrale lotta con me,
Korheľ Apollón, výsmešnícky,
Dai tempi dell’antica Babylonia.
skíza mu plášť a čaká kôň,
Tra i miei avi, vi era una baldracca,
no víri bál a hučí turnaj.
E da allora, che per me è diventato,
Vandruje, stále vandruje
Compare, padre, imperatore e Dio.
pohár po stole krvavom.

„Pán veľkomožný, druh môj prajný,
Apollo, il bagordo, suo viso è un ghigno,
pusť ma už, hlavu ťažkú mám.
Scivolato il mantello, lo aspetta il suo cavallo,
Mnoho už z dobrôt, mnoho bolo,
Ma la festa continua e la giostra va.
dosť bolo hriechu, nocí, túh,
Vaga, vaga, senza fermarsi mai
dosť lásky, otče, prisahám.“
Il bicchiere, sul tavolo insanguinato.
Zlomenú lutnu stonúc núkam,

zlomené srdce, ale on
“Gran’ Signore, amico mio devoto,
chechtá sa. Život víri, jachá
Ho la testa pesante, sii indulgente.
spevavej našej, krvavej
Era troppo di tutto, l’abbondanza è perniciosa.
a svätej krčmy pod oknom.
Troppi peccati, la notte, la cupidigia,
„Pane, vstúp s iným v súboj, mne je
Padre, era troppo l’amore.”
radosť nie radosť, ponurý

hlavybôľ len je mámor, sláva,
Gemendo offro il mio liuto rotto,
v mizerných snoch sa zodrali
Il mio cuore è a pezzi, ma lui ride.
ľvie moje hrdé pazúry.“
La Vita va su e giù, sempre di corsa,
„Maďarská, pane, moja hruda,
sotto la finestra della bettola sacra,
jalová, vyžmýkaná. V čom
lercia di vino e di sangue.
ten veľký mámor je, čo núkaš?

Čo stoja zmluvy vína, žíl?
“Sfida in lotta qualcun altro,
Čo človek, keď je Maďarom?“
Per me il piacere non è un piacere.
„Pane, ja túlavý som sluha,
La gloria e l’euforia sono solo mal di testa.
vysatý blázon, pária.
Nei sogni ignobili si son consumati,
Nač piť už teraz do nemoty?
Gli artigli del superbo leone.”
Groš nemám, viera ufrnkla,

sila je v ťahu, umriem ja.“
“Signore, la mia zolla è una zolla ungherese.
„Pane, mám matku: svätá žena.
Sterile, sfruttata. A cosa mira,
Mám Lédu: požehnaná buď.
Il tuo incitamento euforico?
Aj zopár zábleskov mám snivých,
A che serve il patto col vino e con il sangue?
aj druhov pár. A pod dušou
Quanto vale l’uomo, se è ungherese?”
ohavný veľký močiar: brud.“

„Snáď by som aj pár pesničiek mal,
“Signore, sono un povero,servo errante,
veľký spev, bujný, nový tón,
un grande matto consunto,
no pozri, v prasúboji tomto
a che serve bere ormai a più non posso?
ja padnúť chcem, ja ležať chcem
Di denari non ne ho, il mio credo è svanito,
pod stolom a pod mámorom.“
sono privo di forze, sto morendo.”
„Smutného sluhu prepusť, pane,

veď ničoho niet, dobre viem,
“Signore mio, ho una madre: santa donna,
len istota, pra-istá Skaza.
Ho la mia donna, Leda: che sia benedetta,
Netráp ma, nešiaľ, nespíjaj.
Ho un paio di guizzi di sogno,
Pane, ja viacej nepijem.“
E anche un paio di amanti. Sotto la mia anima,
„Mám čemer, hnus svoj, veľkú hrôzu
Un gran pantano: l’orrore.”
a chorý, vetchý driek svoj mám.

Naposled pred tebou sa kloním
“Forse ne avrei anche un paio di canti,
a o zem hodím pohár svoj.
Un paio di canti grandi, voluttuosi,
Pane, ja sa ti poddávam.“
Ma sto per crollare, come vedi,
A hľa, už sadá na paripu,
Sotto l’euforia, sotto il tavolo,
potľapká ma, sa zarehce
In questa lotta ancestrale.”
a diaľ ho nesú s pejkom jeho

pohanské spevy, jasy zôr,
“Signore, congedi il tuo servo,
bosorské vetry, horúce.
Tanto non è rimasto più niente:
Z Východu k Západu zas v nový,
Solo la certezza ancestrale,il decadimento sicuro,
pohanský turnaj letí on
Non m’incantare, non farmi del male, non farmi bere
a s krucifixom, s črepmi čaše
Signore, io non son disposto più, a bere.”
ja, meravo sa ceriaci,

chladný, sa vystriem pod stolom.
“Son disgustato e piena di ripugnanza,
Ho la schiena malata e avvizzita,
Mi inchino davanti a te, per l’ultima volta,
Poi scaglierò il bicchiere per terra.
Signore, hai vinto tu l’ultima sfida.”

Vedo ormai, come salta in groppa al destriero,
Tra una gran risata mi da una pacca sulla schiena.
Lo accompagnano con il suo cavallo alato,
I canti pagani, l’allegre aurore,
E venti bollenti stregati.

Continua a volare dall’Est all’Ovest,
In cerca di giostre pagane sempre nuove,
Ed io con il crocifisso, col bicchiere rotto,
Con il corpo freddo e con il ghigno paralizzato,
Sotto il tavolo mi allungo.


添加译本