Z Východu prišiel v plášti z nachu,
V purpure prišiel od Východu,
keď vzniká rým v praohni rán,
za vpádu rýmov v prasvit zôr.
na paripe, zjarený vínom
Z jarený vínom, na paripe
a s lutnou v ruke spievajúc
prišiel a s lutnou, spevom si
prisadol ku mne Besov Pán.
Pra-Kajan ku mne prisadol.
Rujný junák v ucho mi nôti,
Samopašník, mi v uši nôti,
popíjame veľkolepe —
ja počúvam a prúdi mok.
kým dlhý rad zôr v svite rána
Ružové zore v dlhom rade
prekĺzne a omámene
prešuchnú sa a opilé
na obloku nám zaklepe.
klopú nám, klopú na oblok.
Zmar šťastia Východu svätého,
Stratené blaho Svät-Východu,
prítomnosť, čo v bahno klesá,
prítomnosť táto, dnešok psí
a Budúcnosť hmlou vyfintená
a cifrovaná budúcnosť — hmla
na vínnom stole tancuje,
na vínnom stole tančia, kým
kým Pán Besov so mnou rve sa.
Pra-Kajan so mnou zápasí.
Ja v zlom žakete podriemkávam,
Ja v mrcha žakete si driemem,
na pleciach Pána Besov nach;
on skvie sa v nachu plápole.
tu kríž čnie, sviečky blčia v chmure,
Krucifix, voskovice, chmúra.
veľturnaj v nekonečna rmut
Veľký to turnaj, neúfny.
a víno prúdi v ručajach.
A víno tečie po stole.
Od čias starého Babylonu
Od čias starého Babylonu
bojuje so mnou mamu chán —
Pra-Kajan so mnou bojuje.
môj bludný predok znal ho tiež snáď —
Tam snáď môj dáky predok chlipný
odvtedy druhom, otcom mi je,
blúdil, odvtedy druhom mi,
cisárom, bohom, Besov Pán.
otcom, cisárom, bohom je.
Korheľ Apoll má výsmech v tvári,
Korheľ Apollón, výsmešnícky,
plášť skĺzol z pliec a čaká kôň! —
skíza mu plášť a čaká kôň,
Však trvá ples a turnaj hučí,
no víri bál a hučí turnaj.
kým pohár v kruhu blúdi vše,
Vandruje, stále vandruje
ten krvavý len zúri zhon.
pohár po stole krvavom.
Láskavý, veľkomožný druhu,
„Pán veľkomožný, druh môj prajný,
pusť ma, už tiaži hlavu mam;
pusť ma už, hlavu ťažkú mám.
priveľa bolo z dobrôt hodu,
Mnoho už z dobrôt, mnoho bolo,
dosť bolo hriechu, nocí, túh,
dosť bolo hriechu, nocí, túh,
tej lásky, otče, dosť už mám.
dosť lásky, otče, prisahám.“
Stonúc mu núkam trosky lýry,
Zlomenú lutnu stonúc núkam,
vrak srdca — on prepuká v smiech,
zlomené srdce, ale on
s rachotom život rušia, cvála
chechtá sa. Život víri, jachá
— na rtoch spev vína, krvi pach —
spevavej našej, krvavej
pod oknom svätostánku viech.
a svätej krčmy pod oknom.
Choď s iným zápasiť už, pane,
„Pane, vstúp s iným v súboj, mne je
mňa neteší radosti dar,
radosť nie radosť, ponurý
od mamu, slávy hlava bolí,
hlavybôľ len je mámor, sláva,
už zodral sa v snoch pľuhavých
v mizerných snoch sa zodrali
ten hrdopyšný leva spár.
ľvie moje hrdé pazúry.“
Pane, tá moja rodná hruda
„Maďarská, pane, moja hruda,
je jalová a vyprahlá,
jalová, vyžmýkaná. V čom
čo platí ponúk tvojho mamu,
ten veľký mámor je, čo núkaš?
čo stojí človek, keď v žilách
Čo stoja zmluvy vína, žíl?
mu žiar maďarskej krvi plá?
Čo človek, keď je Maďarom?“
Som bedár, pane, bludný sluha,
„Pane, ja túlavý som sluha,
zodratý, veľký blázon len.
vysatý blázon, pária.
Nač piť už teraz do úmoru?
Nač piť už teraz do nemoty?
Niet groša, viera uprchla,
Groš nemám, viera ufrnkla,
niet sily, čaká smrti sen.
sila je v ťahu, umriem ja.“
Mám matku, pane, sväticou je,
„Pane, mám matku: svätá žena.
mám Lédu, nech je blažená.
Mám Lédu: požehnaná buď.
I zopár zábleskov mám snivých,
Aj zopár zábleskov mám snivých,
pár verných druhov, pod dušou
aj druhov pár. A pod dušou
však hnusu veľmočiar stená.
ohavný veľký močiar: brud.“
Mal by som azda i pár piesní,
„Snáď by som aj pár pesničiek mal,
pár bujných, nových spevov, hej,
veľký spev, bujný, nový tón,
ale, hľa, tuším klesnúť musím
no pozri, v prasúboji tomto
pod stôl s tou ťarchou mámoru
ja padnúť chcem, ja ležať chcem
v tej našej borbe odvekej.
pod stolom a pod mámorom.“
Prepusť smutného sluhu, pane,
„Smutného sluhu prepusť, pane,
len jedno je tu, o čom viem:
veď ničoho niet, dobre viem,
istota starodávnej Skazy.
len istota, pra-istá Skaza.
Netráp ma, nemám, nenapájaj,
Netráp ma, nešiaľ, nespíjaj.
pane, ja viacej nepijem!
Pane, ja viacej nepijem.“
Mňa čemer, úžas veľký kvári,
„Mám čemer, hnus svoj, veľkú hrôzu
driek uvädnutý, chorý mám,
a chorý, vetchý driek svoj mám.
pokloním sa ti naposledy,
Naposled pred tebou sa kloním
a už o zem udriem pohár,
a o zem hodím pohár svoj.
pane, ja sa ti poddávam.
Pane, ja sa ti poddávam.“
Hľa, vidím: na tátoša sadá,
A hľa, už sadá na paripu,
v plece ma udrie Besov Pán
potľapká ma, sa zarehce
a so smiechom ho unášajú
a diaľ ho nesú s pejkom jeho
pohanské piesne rujných rán —
pohanské spevy, jasy zôr,
v čarovne vrelý vetrov van.
bosorské vetry, horúce.
Tak z Východu na Západ letí
Z Východu k Západu zas v nový,
v nových pohanských zhonov lom
pohanský turnaj letí on
a ja s krížom, rozbitou čašou,
a s krucifixom, s črepmi čaše
strnule-živý — s telom chladným —
ja, meravo sa ceriaci,
vystriem sa rúče pod stolom.
chladný, sa vystriem pod stolom.