Z Východu prišiel v plášti z nachu,

Do Oriente veio em manto de púrpura

keď vzniká rým v praohni rán,

na aurora primordial das rimas.

na paripe, zjarený vínom

Com ébrio prazer veio, a cavalo,

a s lutnou v ruke spievajúc

com seu instrumento, cantando,

prisadol ku mne Besov Pán.

sentou-se ao lado o Diabo antigo.

Rujný junák v ucho mi nôti,

popíjame veľkolepe —

Rude jovem, canta-me ao ouvido,

kým dlhý rad zôr v svite rána

bebemos, bebemos e eu escuto.

prekĺzne a omámene

Em longas filas albas deslizam,

na obloku nám zaklepe.

vermelhas, e à minha janela

Zmar šťastia Východu svätého,

elas batem, embriagadas.

prítomnosť, čo v bahno klesá,

a Budúcnosť hmlou vyfintená

Do Santo Oriente a felicidade

na vínnom stole tancuje,

perdida, este infame presente

kým Pán Besov so mnou rve sa.

e o futuro-bruma atraente

Ja v zlom žakete podriemkávam,

dancam sobre uma mesa ébria,

na pleciach Pána Besov nach;

e luta comigo o Diabo antigo.

tu kríž čnie, sviečky blčia v chmure,

veľturnaj v nekonečna rmut

Numa ruim jaqueta eu cabeceio,

a víno prúdi v ručajach.

púrpura sobre o Diabo antigo.

Od čias starého Babylonu

Crucifixo, duas velas, dor.

bojuje so mnou mamu chán —

Grande e sem fim triste torneio,

môj bludný predok znal ho tiež snáď —

e o vinho espalha-se na mesa.

odvtedy druhom, otcom mi je,

cisárom, bohom, Besov Pán.

Desde os velhos tempos babilónicos

Korheľ Apoll má výsmech v tvári,

luta comigo o Diabo antigo.

plášť skĺzol z pliec a čaká kôň! —

Esteve lá talvez um avô devasso

Však trvá ples a turnaj hučí,

e desde então é meu cumplice,

kým pohár v kruhu blúdi vše,

meu pai, meu deus, imperador.

ten krvavý len zúri zhon.

Láskavý, veľkomožný druhu,

Bêbedo Apolo de rosto irónico,

pusť ma, už tiaži hlavu mam;

seu manto cai, espera o cavalo,

priveľa bolo z dobrôt hodu,

mas segue o baile e o torneio ruge.

dosť bolo hriechu, nocí, túh,

Na mesa de sangue coberta,

tej lásky, otče, dosť už mám.

o corpo ora vai, ora vem.

Stonúc mu núkam trosky lýry,

vrak srdca — on prepuká v smiech,

«Senhor, meu companheiro benévolo,

s rachotom život rušia, cvála

deixa-me ir, pesa-me a cabeça.

— na rtoch spev vína, krvi pach —

Já tive coisas boas de mais,

pod oknom svätostánku viech.

muitos vícios, noites, desejos,

Choď s iným zápasiť už, pane,

meu pai, já tive assaz de amor.»

mňa neteší radosti dar,

od mamu, slávy hlava bolí,

Comendo, dou-lhe a lira quebrada,

už zodral sa v snoch pľuhavých

o quebrado coração, e ele ri.

ten hrdopyšný leva spár.

Veloz vai, vem, corre a Vida sob

Pane, tá moja rodná hruda

nossa canora, em sangue e ébria,

je jalová a vyprahlá,

santa janela de taberna.

čo platí ponúk tvojho mamu,

čo stojí človek, keď v žilách

«Senhor, luta com outro, a alegria,

mu žiar maďarskej krvi plá?

para mim, não é alegria.

Som bedár, pane, bludný sluha,

Fama e ebriez são enxaquecas.

zodratý, veľký blázon len.

Em torpes sonhos se gastaram

Nač piť už teraz do úmoru?

as soberbas garras de leão.

Niet groša, viera uprchla,

niet sily, čaká smrti sen.

Senhor, meu torrão é o torrão húngaro,

Mám matku, pane, sväticou je,

seco e estéril. Que quer teu grande

mám Lédu, nech je blažená.

incitamento à embriaguez?

I zopár zábleskov mám snivých,

Que vale de vinho sacrifício,

pár verných druhov, pod dušou

de sangue? E o homem, se é húngaro?

však hnusu veľmočiar stená.

Mal by som azda i pár piesní,

Senhor, sou pobre servo errante,

pár bujných, nových spevov, hej,

um grande louco consumido,

ale, hľa, tuším klesnúť musím

porquê beber até rebentar?

pod stôl s tou ťarchou mámoru

Não tenho dinheiro, esfumou-se

v tej našej borbe odvekej.

a fé, perdi a força, morro.

Prepusť smutného sluhu, pane,

len jedno je tu, o čom viem:

Senhor, tenho mãe: santa mulher.

istota starodávnej Skazy.

Tenho Leda: bendita seja.

Netráp ma, nemám, nenapájaj,

Tenho um par de clarões dos meus sonhos,

pane, ja viacej nepijem!

um, dois adeptos. Sob a alma,

Mňa čemer, úžas veľký kvári,

um grande pântano: o horror.

driek uvädnutý, chorý mám,

pokloním sa ti naposledy,

Haverá mesmo, talvez, um, dois cantos,

a už o zem udriem pohár,

uma ou duas canções lascivas,

pane, ja sa ti poddávam.

grandes e novas, mas quero cair,

Hľa, vidím: na tátoša sadá,

eis, sob a mesa, na ebriez

v plece ma udrie Besov Pán

deste torneio primitivo.

a so smiechom ho unášajú

pohanské piesne rujných rán —

Senhor, deixa ir teu servo triste,

v čarovne vrelý vetrov van.

nada existe, só a Certeza,

Tak z Východu na Západ letí

a primitiva Certeza, a ruína

v nových pohanských zhonov lom

certa, não me encantes, embriagues,

a ja s krížom, rozbitou čašou,

batas. Senhor, não bebo mais.

strnule-živý — s telom chladným —

vystriem sa rúče pod stolom.

Sinto náuseas, grande repugnância,

o corpo cansado e doente.

Pla última vez á tua frente

me inclino e o copo deito ao chão.

Senhor, eu a ti me submeto.»

E vejo como salta a cavalo,

me bate no ombro, ri muito,

e cantos pagãos, albas alegres,

ventos ardentes embruxados,

transportam-no para a distancia.

Voa de Oriente para Ocidente,

pra novos torneios pagãos

corre, e eu, de crucifixo, copo

partido, corpo frio, alegre

e hirto caio sob a mesa.