Z Východu prišiel v plášti z nachu,
Venne dall’Est, di porpora ammantato,
keď vzniká rým v praohni rán,
all’alba delle rime recondite.
na paripe, zjarený vínom
In groppa a un destriero, con l’umore inebriato,
a s lutnou v ruke spievajúc
con gli strumenti musicali e cantando,
prisadol ku mne Besov Pán.
il Demone ancestrale, accanto a me si sedette.
Rujný junák v ucho mi nôti,
popíjame veľkolepe —
Giovane scapestrato, nelle orecchie mi canta,
kým dlhý rad zôr v svite rána
beviam’, beviam’, ed io lo sto ascoltando.
prekĺzne a omámene
Lunghe file di aurore rosse
na obloku nám zaklepe.
scivolano via ubriachi
Zmar šťastia Východu svätého,
sulle finestre bussando.
prítomnosť, čo v bahno klesá,
a Budúcnosť hmlou vyfintená
Felicità perduta dell’Oriente sacro,
na vínnom stole tancuje,
Danzano sul tavolo, pieno di vino,
kým Pán Besov so mnou rve sa.
Questo vituperato presente
Ja v zlom žakete podriemkávam,
E il futuro nebuloso inorpellato.
na pleciach Pána Besov nach;
Il Demone ancestrale, mi sfida in duello.
tu kríž čnie, sviečky blčia v chmure,
veľturnaj v nekonečna rmut
Vestito, di giacca lacera, sto sonnecchiando,
a víno prúdi v ručajach.
sulle spalle del Demone il vestito porporato.
Od čias starého Babylonu
Crocifisso, due candele, mestizia.
bojuje so mnou mamu chán —
Una gran’ giostra è questa, mesta, infinita,
môj bludný predok znal ho tiež snáď —
Sul tavolo, come una fiumana scorre il vino.
odvtedy druhom, otcom mi je,
cisárom, bohom, Besov Pán.
Il Demone ancestrale lotta con me,
Korheľ Apoll má výsmech v tvári,
Dai tempi dell’antica Babylonia.
plášť skĺzol z pliec a čaká kôň! —
Tra i miei avi, vi era una baldracca,
Však trvá ples a turnaj hučí,
E da allora, che per me è diventato,
kým pohár v kruhu blúdi vše,
Compare, padre, imperatore e Dio.
ten krvavý len zúri zhon.
Láskavý, veľkomožný druhu,
Apollo, il bagordo, suo viso è un ghigno,
pusť ma, už tiaži hlavu mam;
Scivolato il mantello, lo aspetta il suo cavallo,
priveľa bolo z dobrôt hodu,
Ma la festa continua e la giostra va.
dosť bolo hriechu, nocí, túh,
Vaga, vaga, senza fermarsi mai
tej lásky, otče, dosť už mám.
Il bicchiere, sul tavolo insanguinato.
Stonúc mu núkam trosky lýry,
vrak srdca — on prepuká v smiech,
“Gran’ Signore, amico mio devoto,
s rachotom život rušia, cvála
Ho la testa pesante, sii indulgente.
— na rtoch spev vína, krvi pach —
Era troppo di tutto, l’abbondanza è perniciosa.
pod oknom svätostánku viech.
Troppi peccati, la notte, la cupidigia,
Choď s iným zápasiť už, pane,
Padre, era troppo l’amore.”
mňa neteší radosti dar,
od mamu, slávy hlava bolí,
Gemendo offro il mio liuto rotto,
už zodral sa v snoch pľuhavých
Il mio cuore è a pezzi, ma lui ride.
ten hrdopyšný leva spár.
La Vita va su e giù, sempre di corsa,
Pane, tá moja rodná hruda
sotto la finestra della bettola sacra,
je jalová a vyprahlá,
lercia di vino e di sangue.
čo platí ponúk tvojho mamu,
čo stojí človek, keď v žilách
“Sfida in lotta qualcun altro,
mu žiar maďarskej krvi plá?
Per me il piacere non è un piacere.
Som bedár, pane, bludný sluha,
La gloria e l’euforia sono solo mal di testa.
zodratý, veľký blázon len.
Nei sogni ignobili si son consumati,
Nač piť už teraz do úmoru?
Gli artigli del superbo leone.”
Niet groša, viera uprchla,
niet sily, čaká smrti sen.
“Signore, la mia zolla è una zolla ungherese.
Mám matku, pane, sväticou je,
Sterile, sfruttata. A cosa mira,
mám Lédu, nech je blažená.
Il tuo incitamento euforico?
I zopár zábleskov mám snivých,
A che serve il patto col vino e con il sangue?
pár verných druhov, pod dušou
Quanto vale l’uomo, se è ungherese?”
však hnusu veľmočiar stená.
Mal by som azda i pár piesní,
“Signore, sono un povero,servo errante,
pár bujných, nových spevov, hej,
un grande matto consunto,
ale, hľa, tuším klesnúť musím
a che serve bere ormai a più non posso?
pod stôl s tou ťarchou mámoru
Di denari non ne ho, il mio credo è svanito,
v tej našej borbe odvekej.
sono privo di forze, sto morendo.”
Prepusť smutného sluhu, pane,
len jedno je tu, o čom viem:
“Signore mio, ho una madre: santa donna,
istota starodávnej Skazy.
Ho la mia donna, Leda: che sia benedetta,
Netráp ma, nemám, nenapájaj,
Ho un paio di guizzi di sogno,
pane, ja viacej nepijem!
E anche un paio di amanti. Sotto la mia anima,
Mňa čemer, úžas veľký kvári,
Un gran pantano: l’orrore.”
driek uvädnutý, chorý mám,
pokloním sa ti naposledy,
“Forse ne avrei anche un paio di canti,
a už o zem udriem pohár,
Un paio di canti grandi, voluttuosi,
pane, ja sa ti poddávam.
Ma sto per crollare, come vedi,
Hľa, vidím: na tátoša sadá,
Sotto l’euforia, sotto il tavolo,
v plece ma udrie Besov Pán
In questa lotta ancestrale.”
a so smiechom ho unášajú
pohanské piesne rujných rán —
“Signore, congedi il tuo servo,
v čarovne vrelý vetrov van.
Tanto non è rimasto più niente:
Tak z Východu na Západ letí
Solo la certezza ancestrale,il decadimento sicuro,
v nových pohanských zhonov lom
Non m’incantare, non farmi del male, non farmi bere
a ja s krížom, rozbitou čašou,
Signore, io non son disposto più, a bere.”
strnule-živý — s telom chladným —
vystriem sa rúče pod stolom.
“Son disgustato e piena di ripugnanza,
Ho la schiena malata e avvizzita,
Mi inchino davanti a te, per l’ultima volta,
Poi scaglierò il bicchiere per terra.
Signore, hai vinto tu l’ultima sfida.”
Vedo ormai, come salta in groppa al destriero,
Tra una gran risata mi da una pacca sulla schiena.
Lo accompagnano con il suo cavallo alato,
I canti pagani, l’allegre aurore,
E venti bollenti stregati.
Continua a volare dall’Est all’Ovest,
In cerca di giostre pagane sempre nuove,
Ed io con il crocifisso, col bicchiere rotto,
Con il corpo freddo e con il ghigno paralizzato,
Sotto il tavolo mi allungo.