Na ubytovni konečne klimatizácia,

U konaku konačno smo imali zračno hlađenje,

pohodlná posteľ a skoré popoludnie,

udoban krevet i rano popodne

cez zatvorené okná presakovala

i preko zatvorenog prozora

pieseň muezzina vláčna.

nazirala se otegnuta pesma mujezina.

Možno tá podivná melódia bola príčinou,

Možda je ta neobična pesma izazvala

že znova po tebe zatúžila som.

da sam te ponovo zaželela.

Rozkoš vtedy nebola podstatná,

Tad nije slast bila najvažnija,

išlo skôr o prijatie,

mnogo više prihvaćanje,

že ty môj si, a ja tvoja som.

da si moj i ja sam tvoja.

Objala som ťa. A nech sa zastaví čas,

Grlila sam te. Neka stane vreme,

Sugerovala som si sebe, tebe,

Sugerirala sam sebi, tebi,

a neveril som, že takto už nemôže byť.

i nisam poverovala da je to nemoguće.

Teraz je jeseň, a dnu i vonku studeno.

Jesen je, izvan-iznutra hladno je.

Ja po tebe, ty preč tužíš – takto sa veci majú,

Ja na tebe, ti negde drugde – tako to ide,

sic transit, a ostatné hlúposti.

sic transit i ostale gluposti.

Ležíme na posteli, ty chrbtom ku mne,

Na krevetu ležimo, ti prema meni leđima ukrenuto

už si neviem predstaviť ani

i ne mogu više zamisliti ni

jedno leto alebo hluk klimatizácie,

ono leto ni buku klima uređaja,

ani to, že pominie čo teraz je,

ni to, neka prođe što je sada,

a prosiť už nemožno, nech opäť tak,

i ne može se ni moliti da ponovo tako,

nech zas tak veľmi ako vtedy, tam;

i ponovo toliko, kao tad, tamo;

prosiť len o maličkosti, možno

moliti samo sitnice, možda samo

o to, aby si stiahol z netu

to da mi skineš sa neta

počúvať muezinnu pieseň.

pesmu mujezina.