Az utolsó alamizsna裴多菲

Ostatná almužnaPavol Országh Hviezdoslav 译


A költő és a sorsharag
Poet a mrcha sudby hnev
Egy anyaméhből született;
sa z jednej matky zrodili;
Ikertestvérek voltak ők,
blizňaty boli, jedna krev,
Együtt bolygák az életet.
vedno sa žitím tmolili.

Fa, mint most, akkor is virúlt.
Jak dnes, i vtedy bujnel strom,
Árnyában sok megnyúgodott;
pod ním si mnohý oddýchol;
De használt a költőnek is:
aj básnik získal: konárom
Ágáról tört koldúsbotot.
ho daril na žobrácku hôl.

S ezek valának társai:
A toť mu spoločníci: ten
Koldúsbot és a sorsharag;
kyj žobrácky a sudby hnev;
Elhagyja minden hűtlenűl,
tých dvoje čo mu verným len,
Csak e kettő, mi hű marad.
ostatné prehlo letkom pliev.

És lantja! lantja hova lőn?
A varito, kde varito
Hisz a költőnek lantja van...
mu? Básnik varito má preds’ ...
Igen bizony, volt lantja is,
Hejveru mal on, mal i to,
Mely zenge bűvösbájosan.
čo zunelo až milá vec.

Megpenditette húrjait
Do jeho strún bol pozašiel
Mennydörgő éjben egykoron.
za búrnej noci prsty raz,
S a mennydörgésnek ágyuja
a rachot hrmavičných diel
Elszenderűlt e hangokon.
na kúzelný ten usnul hlas.

S az ég, a barna, haragos,
A nebo, čierňav zlobných hať,
Midőn danáját hallaná:
keď čulo zun-zvon jeho hrán:
Feledni kezdé a boszút,
na pomstu začlo zabúdať,
S csillagmosollyal néze rá.
i s hviezdnym smevom shliadlo naň.

És a költő megéhezett,
A poet zlačnel po zmdlenie,
És emberek közé mene.
šiel medzi zástup človečí.
Tudá: az emberszív kemény;
Znal: srdce ludské kremeň je;
De vélte: lágyit a zene.
no myslel: hudba obmäkčí.

S mely a vihart elaltatá,
A ktorá víchor uspala,
És földeríté az eget,
i vyjasnila nebesá:
Elandalító húrjain
tá pieseň, vonný zápal a
Az ének újra zenegett.
slasť, zas mu zo strún ozve sa.

De melyet ég, vihar megért,
Lež smysel piesne zhádol bár
A dalt ember nem érti meg...
i živel: nie tak ľudský um…
És ím a lant elszégyenűl,
Tu nástroj stud jal, bôľu spáľ
S fájdalmában kettéreped. -
mu rozčesol hruď, sboril v rum.

Ez volt a lant története.
To príbeh varita. — Nuž a
A költőbül tovább mi lett?
s básnikom čo? On — ťažký zved,
Soká nyögé - nem tudni, hol? -
kde, v ktorom kúte okružia? —
Az inségterhes életet.
bolestil dlho v tiesni bied.

Egy újabb nemzedék előtt
Pred pokolením mladším znov’
Évek multán megjelenék.
po rokoch vzkrsol vyhublý.
Nem őszült ő meg... fürteit
Nezbelel vlas mu starobou:
A gond, a bú kitépte rég.
strasť a žiaľ mu ho vyskúbly.

"Egy-két garast, egy-két garast!"
„Groš lebo dva. groš lebo dva!“
Halk hangja így esedeze;
tak tichým hlasom žobronil:
S mint szélringatta száraz ág,
a otrčená zachvieva
Remegve nyúlt ki két keze.
sa dlaň, sťa vetrom suchá byľ.

A részvét megkérdezte őt:
Tu súcit sa ho spýtal: ,Kto
'Ki vagy, nyomornak embere!
si, synu núdze, jemuž pôst
Kit sujtoló istenharag
ten, zaprúc milosrdenstvo,
Ily könyöretlen megvere?'
súdila božia prehlivosť?‘

S nevét elmondja, s újra esd:
A meno povediac: „Ach, hej,
"Egy-két garast..." - 'Megállj, jövel,
groš, dva... lenlúdi.,Dočkaj, príď,
Örök dicsőség gyermeke!
decko ty slávy večitej!
A bőség szarva födjön el.


Roh hoja od dnes má ťa kryť.
Neved ragyog, miként az ég
voj vehlas plá sťa nebo, ním
Csillagsugáros éjfelen;
keď k polnoci hviezd zblýska roj;
Mely egykor árván hangozék,
čo prv znel v púšti volaním,
Bámulja lantod a jelen.
toť obdivujú nástroj tvoj.

Jövel tehát! jövel, cserélj
Poď tedy, poď, vem za strapy
Bársonyt e koldusrongy helyett;
tie žobráka šat parádny,
Borostyán koronázza főd,
čelo ti brečtan oblap, i
Dús asztalnál legyen helyed!'
sám k hodo-stolu zasadni!’

"O szép beszéd.. o köszönet!
„O, krásna reč... ó, vďaka! No
De én semmit sem éhezem,
ja nie som hladný; za hodváb
És nincsen is szükség reá,
hoc, tobôž nie je potrebno
Hogy elcseréljem rongymezem.
začarať handry mojich háb.

És a borostyán... oh mi szép,
A brečtan ... ó, kým skvostom on
Mi jó lehet lángifjunak;
v skráň mladoňa, jak svedčí mu;
De száraz törzsön a galyok
však prútky — škoda vrúbiť doň —
Többé meg nem fogamszanak.
sa na suchom pni neprijmú.

Hanem ha dobsz egy-két garast:
Lež ak dáš groš-dva, všeliká
Fogaddsza hálaszózatom;
ti z pŕs tých vďaka s dávkou chvál;
Mert pénzre vár az asztalos...
o plácu stolár modliká,
Koporsómat csináltatom."
hej... rakev som si zrobit dal.


添加译本