Domovinu, ako još podnosiš,

Z domoviny, ak ešte vládzeš,

O, Mađaru, ne napuštaj.

Ó, Maďar, neodchádzaj.

Uvek ćeš naći razloga da bežis,

Na únik dôvod stále nájdeš,

Ali u izboru je i ostanak.

A stále, aby si zostal.

Ovde si žrtva, a tamo?

Tu obeť, a ktovie čo tam?

Kao priselac ćeš živeti,

Prisťahovalcom môžeš byť

Na koncu ni nećeš znati,

Nemôžeš vedieť, napokon ktorý

Koji krst je teži.

z krížov ťažší môže byť.

Ova zemlja je odavno ugar,

Táto zem oddávna úhor,

Neplodna, jalova,

Neúrodný, pustý,

Ali ima ko još komponira

Ale je ešte, kto hudbu zloží

I pozorište stvara,

A divadlo robí,

Voli i bori se za ništa,

Miluje a pre nič bojuje,

Jer ne može drugačije.

Lebo inak nemôže konať.

Da si tu, snagu im daje,

Dáva im silu, že tu si,

I oni su tu da tebe hrabre.

A chcú tu s tebou zostať.

Možda ono bolje nikad neće stići,

Vari, už nikdy nebude lepšie,

Ko tu živi, nisko leti.

Kto tu žije, hlboko letí.

Mogu grešnici nekažnjeno proći,

Možno vinní vyviaznu,

A ti kao nedužnik ispaštati,

A tvoje pokánie je bez viny,

Dok je druga šerpa

Stále toľkými dobrotami je

Sa izobiljem ispunjena,

Druhá panvica plná,

Ko ne bi spasio, što se spasiti da,

Ak nastanú potiaže, kto by ne ratoval,

Ako ga sustiže potreba?

Čo sa ešte zachrániť dá?

Ali tu si zaista potreban,

Tu ťa ale veľmi potrebujeme,

U mraku si svetlost,

V tme sviecom buď,

Jer posrnulog podižeš,

Aby si zdvihol, kto poklesol,

I hrabriš uplašenog.

A posmeľ, kto je strachopud.

Ostani jer treba zaštita onom

Zostaň, lebo hájiť treba

Ko nema kud,

Kto nemôže nikam,

Ko je siromah, beskućnik,

Nech je chudák, bezdomovec

Jevrej, istopolac, rom,

Žid, teplý, cigán,

Ili bilo ko drugi koga su

Alebo hocikto iný, ktorému

Onesposobili.

Vytiahli pôdu spod nôh.

U svojoj nemoći, budi uho,

Ak nič nemôžeš, buď uchom,

Ko će jauk čuti.

Kto ešte počuje bôľ.

To je front, to je bojno polje,

Je frontovou líniou, bojišťom,

Al i tako je tvoj dom,

I tak tvojou domovinou,

Tebe prati svaki odavno znan

Priľahne ťa dávnym

Trg, mladost.

Námestím, pubertou tvojou.

Mogu tvoje principe

Všetci sa môžu rehotavo dupať

S užitkom gaziti,

Po všetkých tvojich zásadách,

Ali na tvom maternjem jeziku

Ale slová sa roztopia

Reči rugla će se rastopiti.

V maminých slovách.

Ne veruj da nemaš nikakvu moć,

Never, že nemáš prostriedok,

Oružje si ti sam,

Zbraňou si sám,

Svako ko ipak ostaje,

Ako zvláštny agent,

Agent je poseban.

Ktorý tu predsa zostal sám.

Ostani kao trn ispod kože,

Zostaň tŕňom, pod kožou

Ako još podnosiš, Mađaru,

Ak ešte vládzeš, Maďar,

Budi rana koja svrbi, kao ruka

Buď svrbiacou ranou,

Koja grebe, pa i u snu.

ktorú si aj vo sne škrabal.

Ovde i halal, drugde samo jedan

Tu požehnaním, inde len

Priselac možeš biti.

Prisťahovalcom môžeš byť.

Na koncu koji krst je teži,

Kto povie, napokon ktorý

Ko će prosuditi?

z krížov ťažší môže byť?

*Naslov pesme i po koja upotrebljena reč u samoj pesmi je uputa na pesmu Mihalja Verešmartija: Proglas (Vörösmarty Mihály: Szózat)