U konaku konačno smo imali zračno hlađenje,

Na ubytovni konečne klimatizácia,

udoban krevet i rano popodne

pohodlná posteľ a skoré popoludnie,

i preko zatvorenog prozora

cez zatvorené okná presakovala

nazirala se otegnuta pesma mujezina.

pieseň muezzina vláčna.

Možda je ta neobična pesma izazvala

Možno tá podivná melódia bola príčinou,

da sam te ponovo zaželela.

že znova po tebe zatúžila som.

Tad nije slast bila najvažnija,

Rozkoš vtedy nebola podstatná,

mnogo više prihvaćanje,

išlo skôr o prijatie,

da si moj i ja sam tvoja.

že ty môj si, a ja tvoja som.

Grlila sam te. Neka stane vreme,

Objala som ťa. A nech sa zastaví čas,

Sugerirala sam sebi, tebi,

Sugerovala som si sebe, tebe,

i nisam poverovala da je to nemoguće.

a neveril som, že takto už nemôže byť.

Jesen je, izvan-iznutra hladno je.

Teraz je jeseň, a dnu i vonku studeno.

Ja na tebe, ti negde drugde – tako to ide,

Ja po tebe, ty preč tužíš – takto sa veci majú,

sic transit i ostale gluposti.

sic transit, a ostatné hlúposti.

Na krevetu ležimo, ti prema meni leđima ukrenuto

Ležíme na posteli, ty chrbtom ku mne,

i ne mogu više zamisliti ni

už si neviem predstaviť ani

ono leto ni buku klima uređaja,

jedno leto alebo hluk klimatizácie,

ni to, neka prođe što je sada,

ani to, že pominie čo teraz je,

i ne može se ni moliti da ponovo tako,

a prosiť už nemožno, nech opäť tak,

i ponovo toliko, kao tad, tamo;

nech zas tak veľmi ako vtedy, tam;

moliti samo sitnice, možda samo

prosiť len o maličkosti, možno

to da mi skineš sa neta

o to, aby si stiahol z netu

pesmu mujezina.

počúvať muezinnu pieseň.