Do Oriente veio em manto de púrpura
V purpure prišiel od Východu,
na aurora primordial das rimas.
za vpádu rýmov v prasvit zôr.
Com ébrio prazer veio, a cavalo,
Z jarený vínom, na paripe
com seu instrumento, cantando,
prišiel a s lutnou, spevom si
sentou-se ao lado o Diabo antigo.
Pra-Kajan ku mne prisadol.
Samopašník, mi v uši nôti,
Rude jovem, canta-me ao ouvido,
ja počúvam a prúdi mok.
bebemos, bebemos e eu escuto.
Ružové zore v dlhom rade
Em longas filas albas deslizam,
prešuchnú sa a opilé
vermelhas, e à minha janela
klopú nám, klopú na oblok.
elas batem, embriagadas.
Stratené blaho Svät-Východu,
prítomnosť táto, dnešok psí
Do Santo Oriente a felicidade
a cifrovaná budúcnosť — hmla
perdida, este infame presente
na vínnom stole tančia, kým
e o futuro-bruma atraente
Pra-Kajan so mnou zápasí.
dancam sobre uma mesa ébria,
Ja v mrcha žakete si driemem,
e luta comigo o Diabo antigo.
on skvie sa v nachu plápole.
Krucifix, voskovice, chmúra.
Numa ruim jaqueta eu cabeceio,
Veľký to turnaj, neúfny.
púrpura sobre o Diabo antigo.
A víno tečie po stole.
Crucifixo, duas velas, dor.
Od čias starého Babylonu
Grande e sem fim triste torneio,
Pra-Kajan so mnou bojuje.
e o vinho espalha-se na mesa.
Tam snáď môj dáky predok chlipný
blúdil, odvtedy druhom mi,
Desde os velhos tempos babilónicos
otcom, cisárom, bohom je.
luta comigo o Diabo antigo.
Korheľ Apollón, výsmešnícky,
Esteve lá talvez um avô devasso
skíza mu plášť a čaká kôň,
e desde então é meu cumplice,
no víri bál a hučí turnaj.
meu pai, meu deus, imperador.
Vandruje, stále vandruje
pohár po stole krvavom.
Bêbedo Apolo de rosto irónico,
„Pán veľkomožný, druh môj prajný,
seu manto cai, espera o cavalo,
pusť ma už, hlavu ťažkú mám.
mas segue o baile e o torneio ruge.
Mnoho už z dobrôt, mnoho bolo,
Na mesa de sangue coberta,
dosť bolo hriechu, nocí, túh,
o corpo ora vai, ora vem.
dosť lásky, otče, prisahám.“
Zlomenú lutnu stonúc núkam,
«Senhor, meu companheiro benévolo,
zlomené srdce, ale on
deixa-me ir, pesa-me a cabeça.
chechtá sa. Život víri, jachá
Já tive coisas boas de mais,
spevavej našej, krvavej
muitos vícios, noites, desejos,
a svätej krčmy pod oknom.
meu pai, já tive assaz de amor.»
„Pane, vstúp s iným v súboj, mne je
radosť nie radosť, ponurý
Comendo, dou-lhe a lira quebrada,
hlavybôľ len je mámor, sláva,
o quebrado coração, e ele ri.
v mizerných snoch sa zodrali
Veloz vai, vem, corre a Vida sob
ľvie moje hrdé pazúry.“
nossa canora, em sangue e ébria,
„Maďarská, pane, moja hruda,
santa janela de taberna.
jalová, vyžmýkaná. V čom
ten veľký mámor je, čo núkaš?
«Senhor, luta com outro, a alegria,
Čo stoja zmluvy vína, žíl?
para mim, não é alegria.
Čo človek, keď je Maďarom?“
Fama e ebriez são enxaquecas.
„Pane, ja túlavý som sluha,
Em torpes sonhos se gastaram
vysatý blázon, pária.
as soberbas garras de leão.
Nač piť už teraz do nemoty?
Groš nemám, viera ufrnkla,
Senhor, meu torrão é o torrão húngaro,
sila je v ťahu, umriem ja.“
seco e estéril. Que quer teu grande
„Pane, mám matku: svätá žena.
incitamento à embriaguez?
Mám Lédu: požehnaná buď.
Que vale de vinho sacrifício,
Aj zopár zábleskov mám snivých,
de sangue? E o homem, se é húngaro?
aj druhov pár. A pod dušou
ohavný veľký močiar: brud.“
Senhor, sou pobre servo errante,
„Snáď by som aj pár pesničiek mal,
um grande louco consumido,
veľký spev, bujný, nový tón,
porquê beber até rebentar?
no pozri, v prasúboji tomto
Não tenho dinheiro, esfumou-se
ja padnúť chcem, ja ležať chcem
a fé, perdi a força, morro.
pod stolom a pod mámorom.“
„Smutného sluhu prepusť, pane,
Senhor, tenho mãe: santa mulher.
veď ničoho niet, dobre viem,
Tenho Leda: bendita seja.
len istota, pra-istá Skaza.
Tenho um par de clarões dos meus sonhos,
Netráp ma, nešiaľ, nespíjaj.
um, dois adeptos. Sob a alma,
Pane, ja viacej nepijem.“
um grande pântano: o horror.
„Mám čemer, hnus svoj, veľkú hrôzu
a chorý, vetchý driek svoj mám.
Haverá mesmo, talvez, um, dois cantos,
Naposled pred tebou sa kloním
uma ou duas canções lascivas,
a o zem hodím pohár svoj.
grandes e novas, mas quero cair,
Pane, ja sa ti poddávam.“
eis, sob a mesa, na ebriez
A hľa, už sadá na paripu,
deste torneio primitivo.
potľapká ma, sa zarehce
a diaľ ho nesú s pejkom jeho
Senhor, deixa ir teu servo triste,
pohanské spevy, jasy zôr,
nada existe, só a Certeza,
bosorské vetry, horúce.
a primitiva Certeza, a ruína
Z Východu k Západu zas v nový,
certa, não me encantes, embriagues,
pohanský turnaj letí on
batas. Senhor, não bebo mais.
a s krucifixom, s črepmi čaše
ja, meravo sa ceriaci,
Sinto náuseas, grande repugnância,
chladný, sa vystriem pod stolom.
o corpo cansado e doente.
Pla última vez á tua frente
me inclino e o copo deito ao chão.
Senhor, eu a ti me submeto.»
E vejo como salta a cavalo,
me bate no ombro, ri muito,
e cantos pagãos, albas alegres,
ventos ardentes embruxados,
transportam-no para a distancia.
Voa de Oriente para Ocidente,
pra novos torneios pagãos
corre, e eu, de crucifixo, copo
partido, corpo frio, alegre
e hirto caio sob a mesa.